Lusa
17.08.2014

Rozmýš?a? srdcom nie je menejcennos?.
V dnešnej dobe je to cnos? a výnimo?nos?.

     "Lusa mi strážila drevo a káru. Bude mi chýba?" a ?ahá psa za provizórny obojok z handry von zo šopy jeden z osadníkov.
Lusa
si o?ividne vytrpela svoje. Pod pravým uchom je roz?avená ve?ká rana,
jedna z mnohých. Okolo o?í steká hnis. Deti hádžu do nej kamene. Šarha
vy?ahuje z auta kos? s kúskami mäsa, Lusa sa do nej zahryzne, akoby takú
ešte nevidela a nechá sa odviez? do auta. Pri poh?ade na Lusu si šarha
smutne vzdychne: "Pes bez budúcnosti. Kto si ju už vezme?"
     Tak
toto je ?as? citácie ?lanku v ?asopise, ktorý opisoval prácu šarhu a
osud psíkov na východe Slovenska. Po jeho pre?ítaní nastalo zdesenie,
ale srdce hovorilo "konajte!"
Po úmornom h?adaní sme dostali kontakt
na pána, ktorý vykonáva prácu šarhu. Jeho prvá veta bola: "No pravdaže,
?akal som, že sa ozve nejaká ženská, ktorá nerozmýš?a rozumom"" Sú tu
predsa iní, krajší psíkovia, tak pre?o práve stará, zlomená Lusa?"
Boli sme rozhodnutí, že práve Lusa opustí celu smrti a ....uvidíme, dáme jej šancu.
    
Mladí, zlatí ?udia nám previezli Lusu k nám do útulku. Celou cestou
bola Lusa tichú?ko, hoci ešte v aute ur?ite nikdy necestovala. Schúlená,
smutnými o?kami pozerala na jeden bod. Oddaná svojmu osudu, ?akala, ?o
bude. A nesmierne zapáchala.
?akali sme napäto na Lusu. Ke? vyšli z
auta naši priatelia s Lusou, boli sme prekvapení, aká je dobru?ka.
Stála, pozerala, stála. Ako socha,ktorá krúti  len hlavou a ?aká z
nejakej strany úder. "Neboj sa Lusa, už nikto nebude do teba triafa?
kame?mi, už ?a nikto nebude kopa?, už nikdy hladná nebudeš!"
Poslušne vošla do koterca, kde mala misku s vodou a jedlom Bolo to pre ?u neznáme a tak opä? len stála a pozerala na nás.
Na
druhý de? nastal pre Lusu koloto? veterinárnych vyšetrení. Všetko na
svojom telí?ku mala v nie dobrom stave. Jazvy na hlavi?ke sa trocha
zocelili, no choré ušká, o?ká, obli?ky...., to všetko sa musí lie?i? a
nejaký ?as to potrvá.
Nesmierne trpezlivý pacient je Lusa. Len pri rozsiahlom zápale ušiek a ich ?istení sem-tam zapiš?ala.
A tak sa Lusa lie?i, stále sa lie?i  a veríme, že bude zdravotne v poriadku.
Odvtedy
urobila ve?ké pokroky. Jej najvä?ším bezpe?ím je klietka, v ktorej má
peliešok a dve misky, ktorých sa spo?iatku bála, nevedela na ?o sú.
Nau?ila sa postupne, že v jednej má vodi?ku, v druhej papáni?ko.
Teší sa z každého ?loveka, ktorý sa jej prihovorí.
Vrtí
chvostíkom, no jej poh?ad je stále skúmavý a opatrný. Ostatných psíkov
si ve?mi nevšíma. Chce len ?loveka, ktorý by ju pohladil, prihovoril a
sa jej, vzal ju na prechádzku.
Je to psík,ktorý žiadne láskavé slová, teplé pohladenie, pravidelné k?menie nikdy nezažil.
Na svojom telí?ku pocítila dych cely smrti, ktorý by ju neobišiel
Dali sme jej šancu na život. Lusa si ju váži. Je síce ešte zádum?ivá, no vo svojom vnútri ur?ite š?astnejšia.
Táto feno?ka je už staršia a práve preto si zaslúži to, ?o nikdy nepoznala.
Láskavý teplý domov aspo? na ?as, ktorý má ešte pred sebou.
Tak ve?mi, ve?mi jej to prajeme a veríme, že ten zázrak predsa len príde.