Príbehy z útulku

Riky - Oskar
07.10.2012



Riky - Oskar  - 



       Najvä?šie
bohatstvo ?loveka  je uložené v jeho
srdci. Žia?, doba, ktorú žijeme, premie?a 
tieto vzácne diamanty len na hmatate?né, neživé pôžitky bez citu,
lásky,zodpovednosti, ale na obdiv okolia. Tak ve?mi sa nám chce kri?a?, tak ve?mi
musíme svoje nervy „drža? na uzde“ pri nám, nepochopite?ných krutostiach, ktoré
na zvieratkách produkuje pán tvorstva – ?lovek.



      Pokojná nede?a,
akoby veštila nie?o nie dobré. Známe ?íslo telefónu a správa, ktorá nás
nepotešila. Frekventovaná cesta v blízkej dedine, ktorá sa stáva vyhadzovom
a vo vä?šine prípadov istou smr?ou pre „ich“ nepotrebných psíkov. Teraz,
ale psík mal š?astia viac, pretože ho vyhodili do malého potô?ika ne?aleko
cesty. „Leží tam, taký malý, ?ierny a nevieme, ?i vôbec žije“, znel hlas
v telefóne.



     Tak a ide
sa! Malá, ?ierna, hu?atá, premo?ená kôpka neš?astia, ešte s bijúcim
a o život bojujúcim malým srdie?kom Zabalili sme to chú?a do deky
a ponáh?ali sme sa k veterinárovi. Psík sa celou  cestou triasol. Bol v šoku, jeho srs?
bola v otrasnom stave. Takže dostal lieky na upokojenie, prípravok na
blšky a ?alšie vyšetrenia bude absolvova? neskôr.



     Riky, tak sme ho
pomenovali. Už pokojného, ?ahu?keho psíka ako pierko, so srs?ou plnou b?ch naši
mladí pomocníci za?ali striha?, aby sme ho zbavili tej otrasnej srsti. Blchy už
boli omrá?ené, ale to ešte nikto netušil, ?o toto chú?a malo v kožúšku. Po
telí?ku, na koži sa mu hemžili ?alšie, ove?a vä?šie chrobáky. V?tali sa mu do
kože. A znova behom na veterinu, pretože sme to ešte nikdy nevideli. Boli
to všoly, ktoré havinka žrali za živa.



          Rikynka
vystrihali ako ove?ku. Trvalo nieko?ko dní, pokým posledný parazit neopustil
jeho chabé telí?ko. Až potom sme mohli za?a? s prehliadkou, lie?ením.   



     Prosiace, smutné
o?i?ká malinkého, bojazlivého, s osudom zmiereného psíka. Je to možno len
starší psík, ktorý ale žil, prežíval v tých najotrasnejších podmienkach.
V pootvorených ústo?kách dva predné zúbky, bo?avé noži?ky.........Jedlo
papkal z ruky, ktoré nám z v?a?nosti vždy pooblizoval. Ak už mal
ako-tak zaplnené bruško, chví?u postál a potom na svojich slabých
noži?kách odcupital do svojho pelieška. 
Aj ke? za pár dní u nás trošku ožil, boli sme si vedomí, že toto
utýrané stvorenie potrebuje inú pomoc. A hlavne potrebuje teplý, láskavý
domov. Mali sme ve?ké  obavy o toto
chú?atko. Ale naši noví priatelia nám spadli ako z neba.



     Tá najúžasnejšia
pani Darja sa nevedela zmieri? s osudom tohto drobca. A hoci žije
v Budapešti, na dia?ku neh?adela, ale rýchlo konala. Osobné zvítanie bolo
dojemné a slzavé. Riky  pocítil
teplo dlaní, istotu, jej  srdie?ko
v tejto chvíli láskou pre neho búšilo. Jemne sa pritúlil, hlavi?ku si
oprel o jej plece, jeho pootvorené ústo?ka akoby chceli poveda?: „Som len
a len tvoj, prosím, vezmi si ma“. Nebolo ?alej ?o rieši?.



     Riky cestu
zvládol dobre. V peknom dom?eku s ve?kou záhradou ho ?akali ?alší
dvaja psí kamaráti. Unavený, š?astný zaspal v perinách, o ktorých sa
mu nikdy ani nesnívalo. Prvé dni boli spoznávacie. Riky –Oskar /tak ho
v novom dome pomenovali/ sa choval slušne Jeho krásne o?i?ká, slabé
noži?ky stále sledovali a pochodovali za pani Darjou. „Je to naše
sluní?ko, je moc hodný a milý“, to boli slová, ktoré nás tešili. Riky si
na krásny život zvykol, no jeho noži?ky ho za?ali bolie? a neposlúcha?.
A tak naša zlatá pani s ním vycestovala na kliniku do Brna. Výsledky
nikoho nepotešili. „Na magnetickej



rezonancii zistili starú zlomeninu krížovej kosti , ktorá
zle zrástla a spôsobuje boles?. Bohužia?, je tak stará a nervy
zrastené, že sa to operova? nedá. Chudá?ik malý mal aj silný zápal ?asien
a vytrhli mu devä? už len zúbkových korienkov. Takže záver je: doživotne
k?udový režim a lieky od bolesti“. Aj ke? prognóza do budúcnosti nie je
ružová, Riky miluje svoju pani?ku, je poslušný, chápavý. Pani Darja mu dáva
denne to najvä?šie bohatstvo, ?o v srdci má. Svoju nehu, lásku, pocit
bezpe?ia, istotu, že už navždy patrí k rodine, ktorá ho nadovšetko miluje,je jej pokladom a sluní?kom. Dní?ky krásne, láskavé, bez bolesti. Také ti
prajeme Rikuško milý. Tak ve?mi, ve?mi si to zaslúžiš.



     Pani Darja, ve?ké
?AKUJEME za Rikyho, za to, že ste. Ste vzácna, jedine?ná.



      



Riky - Oskar
Riky - Oskar
Riky - Oskar
Riky - Oskar
Riky - Oskar
< späť
Túto stránku vytvorila firma RICON za podpory mesta Kežmarok. Počet návštev: 448928
  Webhosting: Atlantis