Príbehy z útulku

ŠMOLKO /Volf/
18.12.2011

         Hoci našu prácu vykonávame už pekných pár rokov, nikdy si nezvykneme na bezcitnosť, chamtivosť ľudí, v rukách, ktorých sa ocitnú životy zvieratiek.

    Jeden z množstva, tak často sa opakujúcich telefonátov: "Zomrel deduško, s ktorým žili dvaja psíkovia. Nemal nikoho, ja som jeho kamarát a nemôžeme sa dostať do domu, pretože sú tam nebezpečné, agresívne psy, tak ich príďte zobrať!" Ťažko sa komunikuje s ľuďmi cez telefón, kde jediným cieľom je čím skôr a za každú cenu, dostať sa k majetku. To, čo bolo pre jedného šťastím v samote, jediným verným spoločníkom, to je teraz na príťaž. Miesto, kde sa psíkovia nachádzali, bolo od nás dosť vzdialené. A tak sme, hoci s hnevom na ľudí, ale pre záchranu psích dušičiek, začali konať, ako ich zachrániť. O chvíľu nám volali opäť. "Už prišli policajti a sú pripravení psíkov zneškodniť!". Tak, to už nás riadne vytočilo. A aj z našej strany padli vyhrážky o trestnom oznámení. Asi si to títo ľudia tak trochu uvedomili a po viacnásobnej komukácií sme sa dohodli, že im dáme pre psíkov tablety na spanie, prepravky a nedovolíme, aby sa im ublížilo.

     O dva dni zastalo pred bránou auto. Vyložili veľkú prepravku. "Podarilo sa nám uspaním chytiť len jedného psíka" povedal pán. Človek by čakal, že v tak veľkej  prepravke sa bude nachádzať aj niečo veľké, zlostné..... Pozeráme na obsah prepravky, no nič také tam nevidíme. Len vzadu, v kútiku, je čosi poskrúcané. Otvoríme prepravku. Uteráky, ktoré dávame na spodok sú také mokré, že ich môžete žmýkať. A.....poskrúcané malé, veľmi malé čudo vyťahujeme von. Vzrastom maličký, vychudnutý na kosť, nadrogovaný tabletkami, psík, nám spočinie na rukách. Je ľahučký ako pierko. Jeho hlavička mu padá na trčiace kostičky hrudníka.

     "Volá sa Šmolko, má vyše dvadsať rokov a spal s dedkom pod perinou", oznamuje nám dotyčný. Ostali sme zaskočení, šokovaní, no po chvíľke  sme museli vyventilovať svoju zlosť a riadne, slovne sme pánovi naložili. Šmolka sme zabalili do čistých ručníkov. Stále ním lomcovala triaška. Vzali sme ho teplúčka, snažili sme sa ho postaviť, no na chdučkých nožičkách, neustál. Urobili sme mu peliešok, doniesli paplón, celého sme ho schovali doň. A bolo trošku ticho. No, stále sme ho pozorovali, či vôbec ešte dýcha. Šmolko sa trošku ukľudnil a tak sme mohli preskúmať, ako to s ním vyzerá. Staručký psík, v papuľke pár zúbkov, na nožičkávch veľké, stočené nechtíky, vychudnuté telíčko, celková slabosť. Návšteva veterinára, ostrihanie nechtíkov, liečba, vitamíny, to čakalo Šmolka nasledujúce dni.

     Náš Šmolko, trasúcimi nôžkami urobil prvé krôčky, potom ďalšie a ďalšie. Kŕmili sme ho z ruky, hladkali, pestovali. No, deduška sme mu nenahradili. A hoci spinkal v perinke, dlho plakával, kým celkom tvrdo nezaspal. Bolo nám jasné, že tento staručký psík u nás ostať nemôže. Pociťovali sme ľútosť, no zároveň nami lomcovala zlosť nad strašnou krivdou. Celý svoj život mal svojho deduška a deduško jeho. Je smutné, že sa nemyslí u nás aj na tých, ktorí nám celý život slúžili. Tí, verní služobníci sú prví na odstrel u nových majiteľov. /Ale, čože by sme to ešte chceli...?/

     Staručký Šmolko náš, každým dňom naberal viac životného elánu, no tu domov na dožitie nájde ťažko. Pomohli nám opäť naši nemeckí priatelia. Žijú u nich takí ľudia, ktorí práve takých starúšikov doopatrujú. Šmolko vycestoval. Staršia pani, ktorá nám dochovala našu Finu, sa Šmolkovi veľmi potešila. Náš starúšik bol  už aj na operácií, kde mu odstránili posledné, staré zúbky. S babičkou žije v domčeku so záhradkou, spinká v posteli a nažívajú si spolu dobre.

     Drahý náš Šmolko, hoci si veľmi staručký a nezohnali sme ti tvojho deduška, ale láskavú babičku, prajeme ti ešte veľa krásnych, šťastných dní na tomto svete.

                                

ŠMOLKO /Volf/
ŠMOLKO /Volf/
ŠMOLKO /Volf/
ŠMOLKO /Volf/
ŠMOLKO /Volf/
< späť
Túto stránku vytvorila firma RICON za podpory mesta Kežmarok. Počet návštev: 446097
  Webhosting: Atlantis