Príbehy z útulku

ŠMOLKO /Volf/
18.12.2011

         Hoci našu prácu vykonávame už pekných pár rokov, nikdy si nezvykneme na bezcitnos?, chamtivos? ?udí, v rukách, ktorých sa ocitnú životy zvieratiek.

    Jeden z množstva, tak ?asto sa opakujúcich telefonátov: "Zomrel deduško, s ktorým žili dvaja psíkovia. Nemal nikoho, ja som jeho kamarát a nemôžeme sa dosta? do domu, pretože sú tam nebezpe?né, agresívne psy, tak ich prí?te zobra?!" ?ažko sa komunikuje s ?u?mi cez telefón, kde jediným cie?om je ?ím skôr a za každú cenu, dosta? sa k majetku. To, ?o bolo pre jedného š?astím v samote, jediným verným spolo?níkom, to je teraz na prí?až. Miesto, kde sa psíkovia nachádzali, bolo od nás dos? vzdialené. A tak sme, hoci s hnevom na ?udí, ale pre záchranu psích duši?iek, za?ali kona?, ako ich zachráni?. O chví?u nám volali opä?. "Už prišli policajti a sú pripravení psíkov zneškodni?!". Tak, to už nás riadne vyto?ilo. A aj z našej strany padli vyhrážky o trestnom oznámení. Asi si to títo ?udia tak trochu uvedomili a po viacnásobnej komukácií sme sa dohodli, že im dáme pre psíkov tablety na spanie, prepravky a nedovolíme, aby sa im ublížilo.

     O dva dni zastalo pred bránou auto. Vyložili ve?kú prepravku. "Podarilo sa nám uspaním chyti? len jedného psíka" povedal pán. ?lovek by ?akal, že v tak ve?kej  prepravke sa bude nachádza? aj nie?o ve?ké, zlostné..... Pozeráme na obsah prepravky, no ni? také tam nevidíme. Len vzadu, v kútiku, je ?osi poskrúcané. Otvoríme prepravku. Uteráky, ktoré dávame na spodok sú také mokré, že ich môžete žmýka?. A.....poskrúcané malé, ve?mi malé ?udo vy?ahujeme von. Vzrastom mali?ký, vychudnutý na kos?, nadrogovaný tabletkami, psík, nám spo?inie na rukách. Je ?ahu?ký ako pierko. Jeho hlavi?ka mu padá na tr?iace kosti?ky hrudníka.

     "Volá sa Šmolko, má vyše dvadsa? rokov a spal s dedkom pod perinou", oznamuje nám doty?ný. Ostali sme zasko?ení, šokovaní, no po chví?ke  sme museli vyventilova? svoju zlos? a riadne, slovne sme pánovi naložili. Šmolka sme zabalili do ?istých ru?níkov. Stále ním lomcovala triaška. Vzali sme ho teplú?ka, snažili sme sa ho postavi?, no na chdu?kých noži?kách, neustál. Urobili sme mu peliešok, doniesli paplón, celého sme ho schovali do?. A bolo trošku ticho. No, stále sme ho pozorovali, ?i vôbec ešte dýcha. Šmolko sa trošku uk?udnil a tak sme mohli preskúma?, ako to s ním vyzerá. Staru?ký psík, v papu?ke pár zúbkov, na noži?kávch ve?ké, sto?ené nechtíky, vychudnuté telí?ko, celková slabos?. Návšteva veterinára, ostrihanie nechtíkov, lie?ba, vitamíny, to ?akalo Šmolka nasledujúce dni.

     Náš Šmolko, trasúcimi nôžkami urobil prvé krô?ky, potom ?alšie a ?alšie. K?mili sme ho z ruky, hladkali, pestovali. No, deduška sme mu nenahradili. A hoci spinkal v perinke, dlho plakával, kým celkom tvrdo nezaspal. Bolo nám jasné, že tento staru?ký psík u nás osta? nemôže. Poci?ovali sme ?útos?, no zárove? nami lomcovala zlos? nad strašnou krivdou. Celý svoj život mal svojho deduška a deduško jeho. Je smutné, že sa nemyslí u nás aj na tých, ktorí nám celý život slúžili. Tí, verní služobníci sú prví na odstrel u nových majite?ov. /Ale, ?ože by sme to ešte chceli...?/

     Staru?ký Šmolko náš, každým d?om naberal viac životného elánu, no tu domov na dožitie nájde ?ažko. Pomohli nám opä? naši nemeckí priatelia. Žijú u nich takí ?udia, ktorí práve takých starúšikov doopatrujú. Šmolko vycestoval. Staršia pani, ktorá nám dochovala našu Finu, sa Šmolkovi ve?mi potešila. Náš starúšik bol  už aj na operácií, kde mu odstránili posledné, staré zúbky. S babi?kou žije v dom?eku so záhradkou, spinká v posteli a nažívajú si spolu dobre.

     Drahý náš Šmolko, hoci si ve?mi staru?ký a nezohnali sme ti tvojho deduška, ale láskavú babi?ku, prajeme ti ešte ve?a krásnych, š?astných dní na tomto svete.

                                

ŠMOLKO /Volf/
ŠMOLKO /Volf/
ŠMOLKO /Volf/
ŠMOLKO /Volf/
ŠMOLKO /Volf/
< späť
Túto stránku vytvorila firma RICON za podpory mesta Kežmarok. Počet návštev: 448929
  Webhosting: Atlantis