Príbehy z útulku

Kajko
10.10.2011

     Scenáre prichodov zvieratiek do útulku sa zväčšia opakujú. Dovezú ich policajti, ľudia láskaví, menej láskaví, nájdeme ich uviazané, uväznené  v krabiciach, vreciach pred útulkom.... Zvieratká, ktoré k nám prídu sú milé, no ustráchané, ubité, zranené.....

     Psík, ktorého doviezli policajti z blízkeho mesta bol niečim zvláštnym. Maličký vzrastom pôsobil tak zraniteľne. Vytiahli ho z auta a on poslušne stál, vôbec nechytal paniku, len stál a stál na mieste. Pristúpili sme k nemu, zdvihol svoju malú hlávku a ten pohľad, jeho výnimočne nádherné očká, ktoré akoby hovorili za všetko. "Je mi to jedno, čo so mnou urobíte, len prosím neubližujte mi a dajte mi šancu!" Kajko, tak sme ho pomenovali. Po dňoch karantény, veterinárnych úkonoch sme foto Kajka umiestnili na našu webstránku. Naozaj sa tento psík líšil od ostatných.  Výnimočne kľudný, poslušný, jeho očičká, to boli smutné, veľké, zázračné dve kukadlá. Ubiehali dni a nikto tohto milého psíka nehľadal, nemal záujem. Keby sa nám stratil takýto psík, obrátime celé Slovensko hore nohami. A tak sme dali Kajka aj vykastrovať.

     V jeden deň pre útulkom zastavilo auto, z ktorého vystúpila mladá žena a očividne nemala dobrú náladu."Chce naspäť svojho psíka", ktorého máme, pretože ho uvidela na internete. Bol to Kajko. Priviedli sme ho, ale psík sa veľmi k nej nemal. Preto sme žiadali nejaký doklad o jeho totožnosti, no to sme ešte netušili, čo nám spôsobia slová  o kastrácií, veterinárnom ošetrení. Keďže to boli pre nás finančné výdavky, požiadali sme ju o čiastočnú refundáciu. Tá pani sa  tak nahnevala, že odišla a prišla s políciou. Nechceli sme psíka vydať, ale.....nakoniec nám Kajko odišiel. Nemohli sme sa na Kajka ani pozrieť, pretože nedopadlo by to dobre. Prehrali sme, ale najviac na to doplatil úžasný Kajko. Keď prišiel k nám, v jeho výnimočne krásnych očkách bol smútok. Postupne sa  v nich objavovali len malinké hviezdičly radosti. Nie, nemohli sme sa do nich pozrieť, hoci, aj my sme šťastní, ak si majiteľ nájde u nás svojho strateného psíka-miláčika. Ale je to akoby zázrak.

     Netrvalo veľmi dlho a pred útulkom zastavilo auto. Neznámi, milí ľudia našli psíka, ktorý sa pohyboval po krajnici hlavnej cesty a mali obavy o jeho život. Otvorili kufor auta. Krátke labušky, vrtiaci chvostík, nádherné kukadlá a smer - vchod do útulku. "Ach, aké šťastie", je to náš Kajko. Tak veľmi sa tešil, že je opäť s nami. Ktovie, či sa nevybral k nám. Mal veľké šťastie, že sa mu nič nestalo a že ho v tom jeho putovaní našli dobrí ľudia. "Už ťa Kajko náš späť nedáme, hoci by prišlo aj komando kukláčov", sľúbili sme mu..

     Kajko je opäť v útulku a jeho foto na stránke.  Rozprávame sa s ním, hladkáme jeho malú, rozumnú hlavičku, hľadíme do jeho prenádherných očičiek, v ktorých svieti nádej a tá najväčšlia láska a oddanosť.

     A prišiel ten deň, kedy náš Kajko svoj naozajstný domov našiel. No, musel vycestovať ďaleko. Do Nemecka. Tak veľmi sme sa báli lúčenia s ním. Bol, ako vždy, pokojný, poslušný. Naše slzy, to boli vlastne slzy lásky, vďaky, k tebe Kajko náš, milý, úžasný. Posledné pohľadenie maličkej hlávky, nádherných kukadiel cez mriežky prepravky. Slová, ktoré sme mu chceli povedať, z hrdla nášho, výjsť nedokázali. "Budeš nám chýbať, zlatý náš, ale čaká ťa domov, kde ťa budú milovať, kde budeš mať svoju psiu kamarátku, svoj pelliešok, svoju rodinku".

     Veľa šťastia, veľa už len šťastných iskričiek v tvojich očkách. Nikdy na teba Kajko náš, malý, zlatý, na tvoje úžasné očičká-kukadlá, nezabudneme.

Kajko
Kajko
Kajko
Kajko
Kajko
< späť
Túto stránku vytvorila firma RICON za podpory mesta Kežmarok. Počet návštev: 446098
  Webhosting: Atlantis