Príbehy z útulku

Naše TINKY
19.03.2011

To decembrové dopoludnie pred šiestimi rokmi bolo presne také, aké má byť. No príroda predsa len pridala tomuto dňu čosi naviac. Mráz ukázal svoju silu, vietor sa menil na víchor , snehové vločky sa prispôsobili sile vetra, ktorý ich rozmetával a na niektorých miestach ukladal do závejov. Tomu sa hovorí počasie, do ktorého ani psa nehodno vyhnať. Okno zafúkané snehom, len malá štrbinka dáva oku zrieť, čo sa deje vonku. Prudký nával snehu, silou vetra vírený a v ňom čosi ako väčšia metla vetrom hnaná. Darmo ostrím zrak, vietor je silnejší. Nasledujúce ráno bolo pokojné a tiché, len miestami vysoké záveje ostali z minulého dňa nakopené. Snažím sa prekročiť snehovú prekážku. Našťastie cúvnem a ostávam stáť ako prikovaná. Zo záveja vytŕča čosi strapaté, Dobre sa pozriem a v tej huni strapatej na mňa hľadia dve ligotajúce sa očičká. Rýchlo sa snažím pomôcť. Odhŕňam sneh a strapatá guľka je konečne voľná. Huňaté, snehom olepené, ešte trochu primrazené psíča stojí a v úžase hľadíme na seba obaja. Na krku, miesto obojka má uviazaný špagát. Zohnem sa k nemu, snažím sa mu dať dole z hlavičky to špagátové škrtidlo. Ide to ťažko, ale presa len sa to podarilo. Ešte trochu odhrnúť sneh pri zadných nôžkach a psík bude voľný. Otrasie zo seba chumáče snehu, pomaličky sa narovnáva. Chcem mu ešte pohladiť jeho strapatú, cencúľami pokrytú hlávku, ale psík sa prikrčí a rozbieha sa preč. Až vtedy vidím, že jedna zadná labka mu chýba. Snažím sa ho zastaviť, pomôcť mu. No stráca sa mi. Darmo ho hľadám nasledujúce dni, darmo sa vypytujem ľudí. Prešla zima, aj leto sa minulo. Nastala upršaná jeseň a pomaly sa opäť blížila zima. No náhoda mi predsa len priala. Pri prechádzaní okolo budovy policajnej stanice ma upútal psí štekot. Prizriem sa bližšie a čo vidím? Môj trojnohý psík tam pobehuje so šteniatkom. chcem sa k nim priblížiť, ale obaja utekajú a schovajú sa do diery v zemi pod maringotkou. Nasledujúci deň i dni ďalšie som tam chodila pravidelne. Plná mištička jedla, trochu mliečka, to bolo naše postupné zblíženie. Tinky, ako som ich pomenovala, mi začali postupne dôverovať. Každý deň ma čakali na rohu chodníka a sprevádzali k miestu pri maringotke, kde pri ich príbytku dostávali jedlo. Na v jeden, už skoro zimný deň ma čakala na chodníku len Tinka jedna. Premkla má zlá predtucha. S obavou sme sa blížili k miestu kŕmenia. A tam? Trojnožka Tinka a pri nej dve malé, ledva vidiace šteniatka. Pohladkala, pochválila som ju. Ako dobrá mama ich vzala do papule a odniesla do vyhĺbenej jamy. Keďže sa opäť blížila, v našich končinách veľmi nepríjemná zima, bolo potrebné konať. Tinkám a šteniatkam sme pripravili koterec s búdkou a v jeden, už mrazivý deň sme ich všetky presťahovali. Prvé dni v ich novom príbytku ani nevychádzali vonku. Akoby sa báli, že o svoj skromný domov prídu. Šteniatka povyrástli, aj domov sme im dobrý našli. No a naše Tinky? Boli to prví obyvatelia nášho začínajúceho útulku. Žijú u nás, sú našim šťastným talizmanom. Aj keď sa nikdy nedozvieme, kto našu trojnožku tak kruto poznačil, ona už na to zabudla. Je u nás šťastná a my s ňou.                                                              Náš miláčik, náš talizman, naše šťastíčko naša drahá TINKA dňa 29.augusta 2006 tíško, spokojne ,navždy usnula. Je nám za ňou veľmi smutno. Chýba nám jej tak trochu zachrípnutý štekot, chýba nám jej úprimné vrtenie chvostíkom a obrovská radosť pri stretnutí s ňou. Ale.....prežila u nás pekné chvíle, dávali sme jej veľa lásky a snáď na nás pozerá zo svojho psieho nebíčka.                                                                                               Jej dcérka Tinuška po smrti svojej mamky veľmi smútila. Hoci to bola bojazlivá fenočka, stala sa z nej  taká malá kôpka nešťastia. A aj keď sme k nej pridali ďalšiu fenočku Lajku, nebola to už jej mamička. Po troch mesiacoch odišla náhle, bez známok akéjkoľvek choroby do psieho nebíčka aj ona za svojou mamičkou.

Viem, že je to už starší príbeh, ale na tieto dve Tinky nemôžeme nikdy zabudnúť. Boli prvé, ktoré sme zachránili. Odštartovali našu aktivitu a vďaka týmto našim zlatíčkom sme zachránili stovky a stovky bezbranných, utýraných zvieracích životov. Ďakujeme našim Tinkám za ich lásku, za ich oddanosť, za úžasné chvíle, ktoré sme s nimi prežili.

Naše TINKY
Naše TINKY
Naše TINKY
Naše TINKY
Naše TINKY
< späť
Túto stránku vytvorila firma RICON za podpory mesta Kežmarok. Počet návštev: 446097
  Webhosting: Atlantis