Príbehy z útulku

ŠTEFI
30.03.2010

     Sme smutní, neš?astní, že žijeme v krajine, v ktorej vä?šina ?udí nevidí, alebo nechce vidie?, ublíži a necíti, ?o cíti? má, nepomôže, ke? pomôc? môže, netrestá, ke? tresta? musí a má!

 

     Je skoro ráno. December, síce ešte snehu je pomenej, no mrazí až do kostí. Zababušení ?udia, ?udia vo vyhriatych autách sa náhlia do práce.

Aj šofér v osádke auta, ktorá smeruje z najbližšej dediny skoro ráno do mesta, ešte v prítmi, má zapnuté svetlá.

Pri zapnutí dia?kových, sa zameral na nezvy?ajný bod, ktorý tak trochu vy?nieval v poli ne?aleko cesty. Ke? prišli bližšie, uvideli nie?o, ?o ich zarazilo. V poli sedel meravo psík. Celkom sám. V mraze opustený.....Pomaly prešli okolo neho a náhlili sa do práce, ale v myšlienkach boli celkom inde. Mysleli na tohto havinka, no zárove? dúfali.........no nedalo im to a tak z práce odišli skôr.

     Dúfajúc, že predsa len sa niekto nájde, kto za ten, dos? dlhý ?as, v mrznúcom po?así psíkovi pomôže. Ale to sa v tejto krajine len výnimo?ne stáva.

     Miesto, kde bol psík ráno, nebolo prázdne.

Nepohnuto, meravo, tam ešte sedelo to ranné psí?a, hoci po tejto ceste po?as d?a prešlo ve?a áut.

Teraz už títo dobrí ?udia neváhali. Podišli k primrznutej kôpke neš?astia, vzali meravé telí?ko, ktoré sa ani jedným záchvevom nebránilo do deky a po? ho s ním do útulku.

     Prvoradou povinnos?ou bolo strnulému, premrznutému telí?ku, jemným masírovaní, zahrievaním pomôc?, aby za?alo fungova?, aby vôbec prežilo.

Psí?atko nás riadne potrápilo, ale za?alo sa, aj silou svojej vôle, vraca? do života a my sme si až potom za?ali uvedomova? kôpku neš?astia, ktorú sme mali v našich rukách.

     Feno?ka sharpeia, dali sme jej meno Štefi.

Jej telí?ko vychudnuté na kos?. A na dôvažok, jej vy?nievajúce kosti?ky boli samé ?erstvé, ale aj staršie rany.

Dostala vodi?ku, napila sa, dali sme jej mišti?ku jedla,zjedla to hltavo a vyvrátila všetko. Je už ve?er, sme v jej blízkosti, nebudeme ju viac trápi?. Je pri živote, v teplú?ku a ráno navštívime kliniku.

     Ra?ajšie prvé kroky smerovali k našej Štefi. Zababušená v deke a ve?ká obava s otáznikom. Žije?

Pomali?ky odkrývame deku. Hlavi?ka a .....otvorila o?i?ká. „Hurá, , žije“!

Zakryjeme ju ešte, aby jej peliešok nevychladol, kým prikúrime.

No nie?o sa nám nezdá. Štefi sama pchá hlavi?ku z deky von a svojimi smutnými o?kami, akoby nás o nie?o prosila. Podídeme k nej, pohladíme hlavi?ku a za?ujeme slabý piskot. Štefi sa za?ne mrvi?, vylieza z deky a to, ?o ostáva v deke, tak to nás doslova priklincovalo. A aj ke? sa nám zdalo, že život Štefi pomaly uniká, no nie?o z nej, živé nie?o, sa hlásilo do tohto sveta. Tri malinké, ve?mi malinké šteniatka. Sú slabu?ké, ale k?u?ia a chcú ži?. Ich mamina tiež ešte boj o svoj život nevyhrala. „Tak skoro, vyven?i?, napi? sa, po troške jedla a šups k šteniatkam“!

Stále sme boli v jej blízkosti. Štefi bola vzornou mamou, no slabu?ké, malinké, jej deti?ky do troch dní umreli. Po tomto ne?akanom, smutnom zážitku sme vzali Štefi na veterinárnu kliniku.

„Je to ve?mi utýrané zvieratko“, znel verdikt veterinára. Podvýživa /váži len 11 kg/, dlho musela hladova?. Tých ve?a rán na jej telí?ku, je od hasenia cigariet. Strašné!!!

„Potrebuje stálu domácu opateru a špeciálnu veterinárnu lie?bu“.

Po vynesení tohto verdiktu, vošla do nás obrovská zlos?, no zárove? aj beznádej.

„Musíme kona? rýchlo, nesmieme sa vzdáva?, Štefi musí ži?“!

Ako vo vä?šine takýchto prípadov, pomohlo zahrani?ie. Naši nemeckí priatelia konali rýchlo a Štefi behom pár dní bola  ?aleko od nás, ale v novom domove.

Každodenná veterinárna lie?ba, teplo domova u tých najláskavejších ?udí, robí zázraky, Štefi sa zotavuje. Za štyri týždne pribrala 8 kilogramov. Rany na telí?ku jej pomaly miznú. Rany na srdie?ku, jej domáci lie?ia láskavým slovom, je jedno, v akej re?i, pohladením a milujúcim prístupom celej rodiny.

?akujeme vám, naši nemeckí priatelia.

?akujeme za život Štefi.

 

 

Aj ke? mala Štefi š?astie vo svojom neš?astí, aj tak sa nedá ni?ím ospravedlni? konanie ?loveka, ktorý ju vlastnil. Zatia? je neznámy. No, aj keby bol známy, ni? sa v našej krajine tým nezmení. Ale nech sa mu /im/ to vráti. Nech má /majú/ vždy neš?astie vo svojom neš?astí! A nech sa smažia v pekle!

ŠTEFI
ŠTEFI
ŠTEFI
ŠTEFI
ŠTEFI
< späť
Túto stránku vytvorila firma RICON za podpory mesta Kežmarok. Počet návštev: 448929
  Webhosting: Atlantis