Príbehy z útulku

Harry
21.12.2009

Vraj slne?né dni z nás robia lepších, láskavejšch ?udí.Aj ke? mnohí tvrdia, že je to pravda, nám v útulku aj slne?né dni prinášajú smútok, nepochopenie.

     Krásny, slne?ný de? jesenný. Klaksón auta narušil siestu vyše stovky našich zvieracích bezdomovcov. Policajné auto a v ?om ?alší nový prírastok do útulku.Cez mrežové okno auta sme videli dve ustráchané o?i?ká a strapatú hlávku.

Psík sa túlal nieko?ko dní v blízkom meste, ale „Je to taká mrcina“ a každý ho len odhá?al, dozvedeli sme sa. Nevedeli sme pre?o a pochopili sme to, až psíka vybrali z auta. Ve?mi pomalinky z auta vyliezlo strapaté psí?a strednej ve?kosti a zostalo stá?.

Telí?ko vychudnuté a hoci jeho srs? bola krásnej, béžovej farby, chýbala mu na viacerých miestach.

Pokojne a oddane to chú?a stálo na jednom mieste a ?akalo, ?o  bude ?alej.

Láskavo sme sa mu prihovorili, pok?akli pred ním, pohladkali ustrašenú, strapatú hlávku, no a to, ?o sme uvideli, nás doslova šokovalo. Harry, také meno sme mu dali, mal pod bruškom ?osi neskuto?ne ve?ké. Akoby nejaký va?ok, ktorý siahal skoro až na zem. Nikdy sme ešte také nie?o nevideli. No, nechceli sme viac psíka stresova?. Zatvorili sme Harryho do klietky, dali sme mu pi?, jes?. Chudák, napil sa len vodi?ky, schúlil sa do klbka v rohu klietky a svojim smutným poh?adom zrejme ?akal, ?o zlého sa bude dia?.

„Neboj sa Harry náš, tu ti už nikto neublíži. Nedovolíme, aby si viac trpel. Urobíme všetko, aby si sa mal lepšie“, prihovárali sme sa mu.

Akoby nám porozumel. Položil si svoju hlavi?ku na drevenú podlahu a pomaly, pomali?ky zatváral o?i?ká.

     Ke? svitlo ráno, naložili sme Harryho do auta a odviezli na veterinárnu kliniku. Aj samotní veterinári ostali v nemom úžase, pretože také nie?o ešte nikdy nevideli. A za?alo sa vyšetrovanie.

„V podbrušku má ve?ký nádor a s tým súvisí aj tá vypadaná srs?“, konštatovali.

„Má 50% šancu na prežitie!“

Aj keby mal len minimálnu,budeme bojova? o jeho život!

     Harryho najprv na klinike prelie?ili. Jeho chudu?ké telí?ko najprv zbavili klieš?ov, b?ch. Dostával infúzie na posilnenie organizmu.

A...nastal ten ve?ký de?, kedy náš Harry bol pripravený na operáciu. Tá sa podarila, no riziko tvorby ?alších nádorov tu zostalo.

     Harry sa ve?mi skoro zotavil. Nesmierne sme sa tešili na jeho príchod. K?udný, rozumný a v?a?ný psík, bol našim jesenným slnie?kom.

Blížila sa, u nás, tak krutá zima a my sme Harrymu všemožne h?adali domov.

No, ako to na Slovensku a hlavne v tejto oblasti býva, nemal u ?udí, tu žijúcich žiadnu šancu.

Ale, predsa len svitla nádej.

A tak náš Harry vycestoval zo svojho rodiska,domova týraného, neskôr do?asného , ?aleko. Domova, kde im neprekážalo, že môže znova ochorie?.

    V novom, ?alekom domove v Nemecku, prijali Harryho s láskou. Býva v krásnom dome, je ?lenom milujúcej, inteligentnej rodinky a je prekrásny.

     ?alšie známky choroby sa u Harryho nepotvrdili a my veríme, že ani sa nepotvrdia.

Ve?mi pekne ?akujeme výnimo?ne láskavým ?u?om za tak úžasný domov pre Harryho.

     A.....stále, stále nevieme pochopi? a nikdy nepochopíme mentalitu, falošné, bezcitné konania ?udí domácich.

Harry
Harry
Harry
Harry
Harry
< späť
Túto stránku vytvorila firma RICON za podpory mesta Kežmarok. Počet návštev: 448928
  Webhosting: Atlantis