Príbehy z útulku

Harry
21.12.2009

Vraj slnečné dni z nás robia lepších, láskavejšch ľudí.Aj keď mnohí tvrdia, že je to pravda, nám v útulku aj slnečné dni prinášajú smútok, nepochopenie.

     Krásny, slnečný deň jesenný. Klaksón auta narušil siestu vyše stovky našich zvieracích bezdomovcov. Policajné auto a v ňom ďalší nový prírastok do útulku.Cez mrežové okno auta sme videli dve ustráchané očičká a strapatú hlávku.

Psík sa túlal niekoľko dní v blízkom meste, ale „Je to taká mrcina“ a každý ho len odháňal, dozvedeli sme sa. Nevedeli sme prečo a pochopili sme to, až psíka vybrali z auta. Veľmi pomalinky z auta vyliezlo strapaté psíča strednej veľkosti a zostalo stáť.

Telíčko vychudnuté a hoci jeho srsť bola krásnej, béžovej farby, chýbala mu na viacerých miestach.

Pokojne a oddane to chúďa stálo na jednom mieste a čakalo, čo  bude ďalej.

Láskavo sme sa mu prihovorili, pokľakli pred ním, pohladkali ustrašenú, strapatú hlávku, no a to, čo sme uvideli, nás doslova šokovalo. Harry, také meno sme mu dali, mal pod bruškom čosi neskutočne veľké. Akoby nejaký vačok, ktorý siahal skoro až na zem. Nikdy sme ešte také niečo nevideli. No, nechceli sme viac psíka stresovať. Zatvorili sme Harryho do klietky, dali sme mu piť, jesť. Chudák, napil sa len vodičky, schúlil sa do klbka v rohu klietky a svojim smutným pohľadom zrejme čakal, čo zlého sa bude diať.

„Neboj sa Harry náš, tu ti už nikto neublíži. Nedovolíme, aby si viac trpel. Urobíme všetko, aby si sa mal lepšie“, prihovárali sme sa mu.

Akoby nám porozumel. Položil si svoju hlavičku na drevenú podlahu a pomaly, pomaličky zatváral očičká.

     Keď svitlo ráno, naložili sme Harryho do auta a odviezli na veterinárnu kliniku. Aj samotní veterinári ostali v nemom úžase, pretože také niečo ešte nikdy nevideli. A začalo sa vyšetrovanie.

„V podbrušku má veľký nádor a s tým súvisí aj tá vypadaná srsť“, konštatovali.

„Má 50% šancu na prežitie!“

Aj keby mal len minimálnu,budeme bojovať o jeho život!

     Harryho najprv na klinike preliečili. Jeho chudučké telíčko najprv zbavili kliešťov, bĺch. Dostával infúzie na posilnenie organizmu.

A...nastal ten veľký deň, kedy náš Harry bol pripravený na operáciu. Tá sa podarila, no riziko tvorby ďalších nádorov tu zostalo.

     Harry sa veľmi skoro zotavil. Nesmierne sme sa tešili na jeho príchod. Kľudný, rozumný a vďačný psík, bol našim jesenným slniečkom.

Blížila sa, u nás, tak krutá zima a my sme Harrymu všemožne hľadali domov.

No, ako to na Slovensku a hlavne v tejto oblasti býva, nemal u ľudí, tu žijúcich žiadnu šancu.

Ale, predsa len svitla nádej.

A tak náš Harry vycestoval zo svojho rodiska,domova týraného, neskôr dočasného , ďaleko. Domova, kde im neprekážalo, že môže znova ochorieť.

    V novom, ďalekom domove v Nemecku, prijali Harryho s láskou. Býva v krásnom dome, je členom milujúcej, inteligentnej rodinky a je prekrásny.

     Ďalšie známky choroby sa u Harryho nepotvrdili a my veríme, že ani sa nepotvrdia.

Veľmi pekne ďakujeme výnimočne láskavým ľuďom za tak úžasný domov pre Harryho.

     A.....stále, stále nevieme pochopiť a nikdy nepochopíme mentalitu, falošné, bezcitné konania ľudí domácich.

Harry
Harry
Harry
Harry
Harry
< späť
Túto stránku vytvorila firma RICON za podpory mesta Kežmarok. Počet návštev: 446096
  Webhosting: Atlantis