Príbehy z útulku

Alina
03.11.2009

Bojovníčka Alina

Je jeden z obyčajných jesenných dní, ale nie je to až tak obyčajný deň. Jeseň si urobí na pár dní dovolenku a namiesto nej si len tak príde vyskúšať predčasne svoju silu pani Zima.  Aj Alina z útulku si dobre uvedomuje, že to nebude obyčajný deň.

 ,,Čo sa to len deje? Keď to bude ďalej takto pokračovať, moja kamarátka nepríde ani v tento deň.. Tak, čo len budem robiť? Už viem, ľahnem si radšej do svojho teplého domčeka a snáď ma tie bolesti prejdú a možno ma príde predsa len niekto pohladiť a potíšku mi dodať silu, ktorú  teraz tak veľmi potrebujem.“

Cítim, že spánok nezaberá, sadám si preto neďaleko domčeka a čakám až sa niekto ukáže. Mám pocit, že sa dnes niečo stane. Hľadím na nebo plné vločiek a verím, že práve vločky mi zmierňujú moje bolesti. Ako zázrakom sa smerom ku mne niekto poberá. Neustále sa na tu osobu pozerám, neodtrhnem od nej pohľad. Som si istá, že je to ona. Osoba, ktorú mám tak veľmi rada a zakaždým sa na ňu teším. Jednoducho moja najlepšia kamarátka. A veru je to ona. Tečú mi slzy šťastia a radosti, že ju vidím, ale nemôžem si tak podskočiť, ako kedysi. Ona sa na mňa usmieva a neustále ma volá, Alina, Alina, Alina a ja sa predsa len premôžem a zozbieram všetky sily. Aj si podskočím. Toľko radosti zrazu prežívame, až sa mi chce plakať i smiať. 

Na prechádzku sa síce necítim, ale viem, že som v dobrých rukách a dôverujem jej. Ako tak kráčame po cestičke tak známej a tak krásne zasneženej mi príde veľmi ľúto, že jej nedávam toľko pozornosti ako zvyčajne. Snažím sa kráčať ako obvykle, ale sily ma opúšťajú. Jej pohľad mi jasne dáva najavo, že niečo sa jej na mne nepáči. Mám pocit, akoby ma poznala odjakživa.. Jej hlas na seba dlho nenechá čakať a ihneď sa mi prihovára. V duchu si hovorím: ,,Keby som len tak vedela rozprávať“ Na nič iné nemyslím, iba na to, ako sa jej zdôveriť.

Pohľad mám pre ňu doposiaľ nepoznaný. Jednoducho nechápe, čo sa so mnou deje a ja so svojím nemým pohľadom od vyčerpania prestanem kráčať. Stojím a zadívam sa na ňu. Ihneď podíde ku mne a bez váhania si ma pritúli k sebe a krásne sa mi prihovára. Neubránim sa a mne vychádzajú slzičky. Oči mojej záchrankyne prezrádzajú strach o mňa. Vie veľmi dobre, že to nie som ja, pravá Alina, taká šantivá. Cíti, že som chorá a rýchlo sa so mnou vracia do útulku a neviem ako, ale zrazu sa ocitám v nejakej miestnosti a okolo mňa sú cudzí ľudia. Cítim, že to bude vážne. Plač mojej kamarátky ma raní a preto sa snažím aspoň na chvíľu nemyslieť na bolesti a darovať jej úsmev. Nepomáha, ona stále plače a mňa berú od nej preč. Berú ma do ďalšej miestnosti a ja začínam mať strach. Strach z toho, čo ma tam čaká. Vyšetrenie nakoniec ukazuje, že mám silný zápal pľúc. Som z toho v šoku, ale o to viac moji záchrancovia, ktorí boli celý čas so mnou. Nevidím to ružovo, plač človeka, ktorý so mnou prežil toľko úžasných chvíľ stále neutícha a ja už dobre viem, že sa s mojimi záchrancami teraz nevrátim do útulku. Som nešťastná, ale kdesi v srdiečku viem, že sa o mňa dobre postarajú a ja budem opäť zdravá a budem sa môcť tešiť z ďalšieho dňa, ďalšej prechádzky, ďalšieho pohladenia, láskavých slov od mojich anjelov z útulku.  Dni sa míňali a je tu deň, keď konečne idem domov. Hoci ešte nie som zdravá, budem bojovať a tešiť sa naďalej z každého dňa, z každej maličkosti, ktorú pre mňa moji anjeli z útulku vykonajú a tiež z lásky, ktorú mi moja najlepšia kamarátka toľko dáva..

Ďakujem Vám za všetko.

Vaša Alina

.

Dana Starinská (28. 10. 2009)

/Je to krásne vyznanie našej Danky k staršej fenke Aline, ktorá si vo svojom zivote neužila nič dobré. Dlho žije v našom útulku, no naša Danka, ktorá je vysokoškoláčkou a študuje mimo nášho mesta, každý svoj voľný čas venuje svojej milujúcej kamarátke-fenočke Aline. Ďakujeme, Danka./

Alina
Alina
Alina
Alina
Alina
< späť
Túto stránku vytvorila firma RICON za podpory mesta Kežmarok. Počet návštev: 446097
  Webhosting: Atlantis