Príbehy z útulku

Utulkové vyznanie, prosba, vdaka
12.05.2009

Útulkové vyznanie, prosba, v?aka

     Tu, na tomto krásnom Slovensku sme sa narodili.

Aj sme sa tešili, šantili, rozdávali svoju lásku, úprimnos? a vernos?. Až sa prihodilo nie?o strašné. Neznámy priestor ulíc, tmavého lesa, kde už nebola naša mami?ka, plná mišti?ka. Kde jedlo nám, ktorí sme mali viac š?astia, poskytol sem-tam naplnený kontajner.

Kde náš život cez de? bol ohrozený, pretože sme boli špinaví, hladní. Len tmavá noc ukryla naše trápenie a chránila nás pred ?udskou zlobou.

     Kúsok priestoru za mrežou, pletivom, to je nový, azylový domov nás, 130 psíkov, 25 ma?i?iek v kežmarskom útulku.

Je nás ve?a, zrazu nechcených, týraných, osudom pozna?ených. Musíme si zvyka?, je to tu bezpe?né. Už nemáme hladné, prázdne brušká, už sa nemusíme skrýva?, už sa nemusíme bá?. Milujeme našu opatrovate?ku, ktorá sa nám vždy prihovorí a nikdy nás nezabudne poh?adi? a aj vybozka?. Pobežkáme a poprehá?ame sa vo výbehu, ale predsa len ?akáme.

Ak  sa niekto cudzí objaví v útulku, všetci sa tešíme. Vyskakujeme jeden cez druhého a naše labky prosia neznámych: „M?a, m?a si vyber, zober a prosím, daj mi domov!“

Zopár našich kamarátov sem-tam postretne aj takéto š?astie.

Vieme, že nie sme módno-hitové papieráky, rýchlo, pre biznis namnožené. No sme ove?a viac. Každý z nás je jediný originál, každý z nás nie?o zlé prežil a každý z nás je  zdravý, výnimo?ne oddaný, pripravený odovzda? svoju lásku, vernos?, láskavým ?u?om.

     Hoci je život v útulku pre nás bezpe?ný, tak ve?mi by sme si priali, aby sa o našich kamarátoch, ktorí nemajú to?ko š?astia, ako my a sú v karanténach, umiestnení v celách smrti, o kamarátoch, ktorí boli verejne, strašne k smrti utýraní, o kamarátoch, ktorých ?udia denne týrajú, dozvedeli nielen ?udia, ktorí navštevujú tieto stránky, ale ?udia na najvyšších miestach v našom štáte.

Zákony na ochranu zvierat sú jedna vec. No ich dodržiavanie je výsmechom tejto spolo?nosti.

Sme živí tvorovia, máme rovnakú boles?, ako vy, ?udia. A sme denne týraní, kruto mu?ení, zabíjaní. Kedy sa to aspo? spomalí, kedy sa to skon?í, kedy budú za to skuto?né tresty?

Kedy si už  aj tento štát uvedomí, že útulky sú na pokraji tejto spolo?nosti, že ?udia, ktorí to budujú, sú tam skoro 24 hodín denne, robia to bezplatne? Len preto, že sú iní, že milujú tú  skuto?nú prírodu, že majú naozajstné ?isté, láskavé srdcia, že neznesú utrpenie živého tvora.

Áno, len preto sú aké-také útulky.

     Viem, že na tieto stránky chodia vä?šinou ?udia, ktorí zvieratkám už pomohli a pomáhajú.

Preto sa chceme ve?mi pekne po?akova? všetkým vám, našim priate?om, ktorí pomáhajú finan?nými príspevkami, ktorí nám darovali 2% z daní, ktorí nám materiálne pomohli, ktorí dali domov nášmu zvieratku.

     Vieme, že suplujete tento štát , že ste len malou menšinou tohto národa, ale vaša pomoc je tak ve?mi-ve?mi potrebná. Zachránili ste stovky zvieracích životov od istej smrti a zachra?ujete ich každým d?om.

Ve?ké ?AKUJEME  VÁM.

A prosíme vás, nezabúdajte na nás, pretože v?aka vám môžeme preži? a ži?!

Utulkové vyznanie, prosba, vdaka
Utulkové vyznanie, prosba, vdaka
Utulkové vyznanie, prosba, vdaka
Utulkové vyznanie, prosba, vdaka
Utulkové vyznanie, prosba, vdaka
< späť
Túto stránku vytvorila firma RICON za podpory mesta Kežmarok. Počet návštev: 448929
  Webhosting: Atlantis