Príbehy z útulku

Utulkové vyznanie, prosba, vdaka
12.05.2009

Útulkové vyznanie, prosba, vďaka

     Tu, na tomto krásnom Slovensku sme sa narodili.

Aj sme sa tešili, šantili, rozdávali svoju lásku, úprimnosť a vernosť. Až sa prihodilo niečo strašné. Neznámy priestor ulíc, tmavého lesa, kde už nebola naša mamička, plná mištička. Kde jedlo nám, ktorí sme mali viac šťastia, poskytol sem-tam naplnený kontajner.

Kde náš život cez deň bol ohrozený, pretože sme boli špinaví, hladní. Len tmavá noc ukryla naše trápenie a chránila nás pred ľudskou zlobou.

     Kúsok priestoru za mrežou, pletivom, to je nový, azylový domov nás, 130 psíkov, 25 mačičiek v kežmarskom útulku.

Je nás veľa, zrazu nechcených, týraných, osudom poznačených. Musíme si zvykať, je to tu bezpečné. Už nemáme hladné, prázdne brušká, už sa nemusíme skrývať, už sa nemusíme báť. Milujeme našu opatrovateľku, ktorá sa nám vždy prihovorí a nikdy nás nezabudne pohľadiť a aj vybozkať. Pobežkáme a popreháňame sa vo výbehu, ale predsa len čakáme.

Ak  sa niekto cudzí objaví v útulku, všetci sa tešíme. Vyskakujeme jeden cez druhého a naše labky prosia neznámych: „Mňa, mňa si vyber, zober a prosím, daj mi domov!“

Zopár našich kamarátov sem-tam postretne aj takéto šťastie.

Vieme, že nie sme módno-hitové papieráky, rýchlo, pre biznis namnožené. No sme oveľa viac. Každý z nás je jediný originál, každý z nás niečo zlé prežil a každý z nás je  zdravý, výnimočne oddaný, pripravený odovzdať svoju lásku, vernosť, láskavým ľuďom.

     Hoci je život v útulku pre nás bezpečný, tak veľmi by sme si priali, aby sa o našich kamarátoch, ktorí nemajú toľko šťastia, ako my a sú v karanténach, umiestnení v celách smrti, o kamarátoch, ktorí boli verejne, strašne k smrti utýraní, o kamarátoch, ktorých ľudia denne týrajú, dozvedeli nielen ľudia, ktorí navštevujú tieto stránky, ale ľudia na najvyšších miestach v našom štáte.

Zákony na ochranu zvierat sú jedna vec. No ich dodržiavanie je výsmechom tejto spoločnosti.

Sme živí tvorovia, máme rovnakú bolesť, ako vy, ľudia. A sme denne týraní, kruto mučení, zabíjaní. Kedy sa to aspoň spomalí, kedy sa to skončí, kedy budú za to skutočné tresty?

Kedy si už  aj tento štát uvedomí, že útulky sú na pokraji tejto spoločnosti, že ľudia, ktorí to budujú, sú tam skoro 24 hodín denne, robia to bezplatne? Len preto, že sú iní, že milujú tú  skutočnú prírodu, že majú naozajstné čisté, láskavé srdcia, že neznesú utrpenie živého tvora.

Áno, len preto sú aké-také útulky.

     Viem, že na tieto stránky chodia väčšinou ľudia, ktorí zvieratkám už pomohli a pomáhajú.

Preto sa chceme veľmi pekne poďakovať všetkým vám, našim priateľom, ktorí pomáhajú finančnými príspevkami, ktorí nám darovali 2% z daní, ktorí nám materiálne pomohli, ktorí dali domov nášmu zvieratku.

     Vieme, že suplujete tento štát , že ste len malou menšinou tohto národa, ale vaša pomoc je tak veľmi-veľmi potrebná. Zachránili ste stovky zvieracích životov od istej smrti a zachraňujete ich každým dňom.

Veľké ĎAKUJEME  VÁM.

A prosíme vás, nezabúdajte na nás, pretože vďaka vám môžeme prežiť a žiť!

Utulkové vyznanie, prosba, vdaka
Utulkové vyznanie, prosba, vdaka
Utulkové vyznanie, prosba, vdaka
Utulkové vyznanie, prosba, vdaka
Utulkové vyznanie, prosba, vdaka
< späť
Túto stránku vytvorila firma RICON za podpory mesta Kežmarok. Počet návštev: 446098
  Webhosting: Atlantis