Príbehy z útulku

R I K Y
25.01.2009

RIKY

 

    Novoročný tichý podvečer, mrazivý až do špiku kostí.

Posviatočna eufória opadáva. Ľudia uchránení pred krutými mrazmi, ktoré momentálne sú, si v teplúčku užívajú posledné sviatočne chvíle.

     No v útulku ide o životy. A tak máme plné ruky práce. Všetko, čo máme, deky, paplóny, seno, dávame našim bezdomovcom, aby sme ich uchránili od krutosti prírody.

     V tom najväčšom zhone zvoní telefón. Zúfalý, bezradný, no človek láskavý, prosí o pomoc pre psíka. „Ste našou poslednou nádejou. Oslovili sme zariadenia, ktoré sú bližšie k nám, no nik nám nechce pomôcť“ prosil neznámy pán.

Zanedbaný, malý pudlíček, ktorého sa niekto v tejto krutej zime, vyhodením zbavil, prespával veľa dní v mraze, v snehu na handričkách a je vlastne ešte zázrak, že žije.

Je to dosť vzdialené od nás, začína sa stmievať a v útulku sme beznádejne preplnení.

     Títo dobrí ľudia vzali malú, primrznutú, strapatú kôpku nešťastia domov. Psíka vykúpali, ostrihali.

„Je to šteniatko, lebo je veľmi malý, chudý a pravdepodobne od zimy má zakalené očká“ vysvetľovali nám.

Nevieme prečo, ale začali sme tušiť, že to tak nie je, že psík bude starší, no a čo je najhoršie, že pravdepodobne bude aj slepý.

Ani na chvíľku sme už neváhali. Hneď sme volali na veterinárnu kliniku, aby toto úbožiatko pán veterinár čakal, kým ho dovezú.

     Aj sa tak stalo, A naše dohady sa potvrdili. Starší pudlík a slepý. No jeho telíčko, to je len kosť a kožka a váha necelé 4 kg.

   V teplúčku sa pomaličky prestali triasť vychudnuté nožičky, dostával malé, ale častejšie porcie jedla, kompletné vyšetrenia. Personál kliniky si ho veľmi obľúbil. Pekne ho ostrihali, dostal novú bundičku.

Inteligentný, čistotný, múdry psík. A hoci je slepý, má veľmi dobrý sluch.

„Je to taký malý filozof“ povedal nám pán veterinár.

     Na klinike strávil Riky 10 dní. Mali ho tam všetci radi, no problém nastal v noci, keď ostal sám a plakal, ako človek.

     A tak slepý pudlíček Riky bol nachystaný k nám do útulku.

Hoci už máme skúseností so slepým psíkom, predsa tento bol iný. Veľmi, ale veľmi chudučký.

Musí byť v teplúčku, musí byť s láskavým človekom stále, aby cítil, že nie je sám.

Začali sme hľadať tých, láskavých ľudí, ktorých je však ako šafránu.

A stal sa predsa len malý zázrak. Naši dobrí známi sa Rikyho dočasne ujali.

Teplo domova, citlivé ruky a láskavý hlas ľudí, to je to, čo potreboval.

Len tri dni stačilo na to, aby sa stal väčší zázrak. „My si Rikyho necháme navždy“, ozval sa milý hlas v telefóne. „Je to úžasný psík“.

Hoci neveríme na zázraky, predsa sa len udiali. No robíme ich my, ľudia. Ľudia, ktorým nie je ľahostajný osud zvieratiek.

    Spánok v teplých perinkách, prechádzka v novom obliečku, mištička vždy plná jedla, láskavé ruky, ktoré ho nosia ako malé dieťa, milé hlasy, ktoré sa mu prihovárajú. To je nový domov Rikyho.

Vďaka, tisickrát  vďaka vám, ľudia so srdcom na dlani.

 

 

Fotky z nového domova sú v „Našli domov“  

R I K Y
R I K Y
R I K Y
R I K Y
R I K Y
< späť
Túto stránku vytvorila firma RICON za podpory mesta Kežmarok. Počet návštev: 446099
  Webhosting: Atlantis