Príbehy z útulku

ZAHRAJ
28.12.2008

                       ZAHRAJ

     Bojovať o život každého živého tvora na tejto zemi je zodpovedné a krásne.

Dobojovať tento boj do šťastného a úspešného konca, je to najkrajšie.

     V jeden studený, sychravý, pod Tatrami už zimný deň sa stalo to, čo je na našich cestách a v tejto oblasti bežné a  „normálne“.

Mladý psík si tak trošku odbočil a pomýlil si chodník s cestou.

A to sa mu stalo osudným.

Biele malé kĺbko ostalo po náraze ležať, na šťastie len na krajnici cesty.

„Čo tam po tom, veď to je len pes“, bola reakcia stovky vodičov, ktorí okolo kľbka bolestí prechádzali. Trvalo dlho, až sa stal zázrak, až dve mladé slečny tú ustráchanú, ubolenú kôpku nešťastia zdvihli na ruky a začali konať.

Nestalo sa to v našom meste, no, ale doniesli ho k nám do nášho útulku.

     Psík bol v šoku, zakrvavený a pravú prednú labku mal ťažko poranenú.

Museli sme konať rýchlo.

Teraz, už bielo-červené kĺbko sme zabalili do kožušinky a teplej deky.

Slzičky bolesti stekali na teplé naše dlane, ktorými sme mu hladkali ubolenú hlávku

a jemné, bolestivé kňučanie nás doprevádzalo až  na veterinárknu kliniku.

     Tam na nás už čakali nielen veterinári, ale, čo sme sa potešili, aj majiteľ psíka.

Nebolo času na zbytočné bedákanie a rozoberanie prípadu.

Psíka sme odovzdali do láskavých, odborných rúk a nič nám neostalo, len čakať.

     Po dlhej dobe sa dvere konečne otvorili.

Z úst veterinára sme toho pozitivného veľa nepočuli.

„Vnútorné zranenia pravdepodobne nemá, ale čo je veľmi vážne, to je zranenie jeho

prednej labky. Musí byť hneď operovaný, aby sa predišlo ďalším komplikáciám“!

„A potom má nádej, že bude z neho opäť ten veselý, oddaný psík“.

     Chvíľku ostalo medzi nami ticho. Veterinár, aj my, sme čakali, čo povie jeho

majiteľ.   „Utraťte ho, zaplatím tú injekciu smrti“ boli slová, ktoré nám, veterinárovi vyrazili dych.

A zase....hrobové ticho, to zo šoku slov, ktoré sme počuli.

A.....majiteľ odišiel a ....začala sa operácia a boj o život už nášho Zahraja.

Také meno sme mu dali, keď sme ho odprevádzali na operačnú sálu.

Od „úžasnej“ reakcií majiteľa sme sa ho zabudli aj opýtať, ako sa psík volá.

     Operácia bola náročná, trvala dlho. Pár dní si náš Zahraj užil nemocničné prostredie, kým prišiel k nám do útulku.

Rany sa mu pomaly hoja, je to bojovník.

Rany na jeho psej dušičke sa budú hojiť ťažšie.

     Náš Zahraj je z najhoršieho vonku, no náhla zima, ktorá je u nás, mu nerobí dobre. Hoci má teplý kožúšok, operované miestečka na jeho telíčku sú holé a potrebuje byť v teplom.

     Je to milý, veľmi vďačný psík so smutnými očkami, ale snáď, aj tie sa mu rozveselia, ak nájde práve  V á s.

Nedá mi, aby som to neotočila v opačnom garde.

Ak by sa zranil jeho majiteľ a psík by bol v jeho blízkostí, určite by sa mu snažil pomôcť. Ostal by v jeho prítomnosti, hrial by ho svojim kožúškom, olizoval rany a nepohol by sa od neho.

A nazvime si tie mlyny, ako chceme, ale verím, že melú spravodlivo.

ZAHRAJ
ZAHRAJ
ZAHRAJ
ZAHRAJ
ZAHRAJ
< späť
Túto stránku vytvorila firma RICON za podpory mesta Kežmarok. Počet návštev: 446097
  Webhosting: Atlantis