Príbehy z útulku

Príbeh z Útulku ... Dukso
08.09.2005

Do nášho Útulku prichádzajú nielen vyhodené, týrané, zranené zvieratká, ale ob?as aj zvieratká, ktorých majitelia sa odstanú do vážnych osobných ?ažkostí a riešením, okrem utratenia, je zachráni? mu život, napríklad v Útulku.
A to je príbeh Duksa.
Obrovský slovenský ?uva?, ktorý mal 14 rokov, sa dostal do ve?kých problémov. Celý svoj psí život prežil v peknom láskavom prostredí. Malý dom?ek, obrovská záhrada a ve?ký priestor na výbeh, to bol domov nášho Duksa.
Však nebolo mu dopriate doži? život v miestach, ktoré mu boli nadovšetko milé a jediné.
Rodinné problémy, vidina pe?azí a v romantickom mieste?ku zrazu Duksovi ni? nepatrilo. Jeho si nik nekúpil. Ešteže je tu Útulok.
Po dohode s majite?om sme Duksovi pripravili tú najvä?šiu klietku, ?o sme mali. No na jeho s?ahovanie k nám tak skoro nezabudneme. Traja chlapi ho museli ?aha? na re?azi, hoci to nebolo ?aleko od nášho Útulku, no aj tak sa im vytrhol a uhá?al spä?. Tak ve?mi, ve?mi nechcel opusti? svoj domov.
Prvé dni v klietke a novom prostredí boli pre Duksa ?ažké. Jeho mohutné zachrípnuté zavíjanie nám znelo v ušiach ako úpenlivá prosba o návrat.
Aspo? že jeho majite? chodil pravidelne za ním. Nosil mu vo vedierku stravu a vždy sa s ním aj trocha pohral. A tak Dukso každý de? v zamyslení a poh?adom upretým na bráni?ku netrpezlivo vy?kával svojho pána.
Dni stereotypne ubiehali a Dukso si pomaly u nás zvykal. Najviac ho vedeli roz?úli? ma?ky, ktoré sa mu predvádzali pred klietkou. Hoci bol už staru?ký, u nás pookrial a niekedy sa správal ako mládenec.
No v jeden de? sa Dukso svojho pána nedo?kal. A on neprišiel ani nasledujúce dni. Dukso nepohnute až meravo h?adel na bráni?ku v o?akávaní, že predsa len príde. Ale neprišiel. Mal ?ažký úraz, upadol do kómy a bojoval o svoj život. A my sme zárove? bojovali o Duksa.
Zmenil sa. Nezaujímali ho provokujúce ma?i?ky, odmietal potravu a skoro vôbec nebolo po?u? jeho mohutný štekot. Jeho pán na?alej zvádzal boj so smr?ou, ktorý nakoniec prehral. A Dukso?
Nastala zima, zaliezol do búdy a vôbec nevychádzal. Núkali sme mu všelijaké psie dobroty, ani hlávku nezdvihol, len pootvoril smutné o?ká a na?alej rozjímal ... vieme o ?om ... . Radili sme sa s veterinárom, bola mu nasadená lie?ba. Lieky a láskavé, teplé dlane tých, ktorí ho mali radi, hladili jeho hu?atú rozpálenú, smutnú hlávku.
„Dukso, neopúš?aj sa, vrá? sa nám spä?“, ale jeho smútok za tým, s ktorým prežil celý život bol silnejší.
Boli to pre nás ?ažké a ve?mi smutné dni. Dukso sa nám každý de? viac a viac strácal. Nedalo sa mu pomôc?, nebola ani iskierka nádeje vráti? ho spä?.
Hoci sa všemožne bránime utrácaniu, museli sme nášmu Duksovi pomôc? tam, kam tak ve?mi túžil odís?. Iná možnos? nebola.
No možno, ak by nevládla sila pe?azí, ostalo by sná? po starom a možno by Dukso a jeho pán boli ešte živí.

Alžbeta Nin?áková

< späť
Túto stránku vytvorila firma RICON za podpory mesta Kežmarok. Počet návštev: 448928
  Webhosting: Atlantis