DŽERYK
09.07.2008
DŽERYK
Bohatstvo je pre mnohých š?astím najvä?ším. Láskavé ruky domova tým jediným, no len zvieratkovským. Nechcené šteniatka sa k nám dostávajú rôznym spôsobom. Aj dve malinké šteniatka v koší?ku k nám priniesla jedna pani pred piatimi rokmi. Otrepaná výhovorka: „Ostatné rozdali a o tieto dve sa už nemôžu postara?“. Drobné k?bka ostali v útulku. Džeryk a Finka, nerozlu?ná dvojica sa mala k svetu. Ako prvá dostala nový domov Finka. Neskôr aj Džeryka si našiel osamotený pán, životom skúšaný. Žili v bytovke a Džeryka ve?mi ?úbil. Nerozlu?ná dvojica si žila svojim životom. Psík bol pre pána všetkým na svete a po?úval, vlastne len poh?adom sa dorozumievali. Každodenné prechádzky a bez vodítka a láska až na rozdávanie. No, aj ke? sa už zdal život ružový, jeden de? nastal zlom. Na jednej návšteve, asi 8 km od bydliska sa pánovi ve?mi pri?ažilo, išlo mu o život. Letecká záchranná služba ho transportovala do Košíc. V tomto zmätku sa Džeryk zorientoval ve?mi rýchlo. Ako o život vyštartoval a zabehol si tých 8 km. Vrátil sa na sídlisko do svojho domova. No, už mu nik neotváral, už len smutne pobehoval a nechápal, kde je jeho pán. Po nieko?kých d?och ?akania sme vzali Džeryka do útulku, v nádejí, že sa to všetko urovná. Aj sa tak stalo. Džerykov pán sa zotavoval. A tak prišiel aj ten de?, kedy nám zavolal, že sa vracia domov. Aj domov dorazil. ?akali sme s Džerykom pred vchodom na chví?u, ako sa zvítajú. Bolo to dojemné, ale.....ich pôvodný domov naraz prestal existova?. Byt totižto príbuzní medzitým predali. A tak sa na chodbe túlili k sebe hne? dvaja bezdomovci. Situácia hektická. No, našlo sa, aj ke? krajné riešenie. Bývanie v garáži. Koniec februára ešte neveští ni? dobrého. Zima, betónové múry garáže, to bola naozaj tvrdá realita. Aby nepomrzli, tak niekedy celú noc obaja prechodili okolím. Cez de? sa niekde poohriali a báli sa, ve?mi sa báli tých krutých, studených nocí. Chceli sme psíka vzia? znova do útulku, no pretrhnú? to najláskavejšie puto sme nedokázali. Len sme sa každý de? obávali, ?i ich ešte nájdeme živých. Na neoby?ajne kruté dni tejto dvojice, predsa len viac zasvietilo slnie?ko. V lone prírody, blízkosti lesa sa nachádzal starý, opustený ran?, ktorý jeho majitelia sa rozhodli, že ho treba postráži?. Bola to ako miliónová výhra pre našu dvojicu. Zrazu mali strechu nad hlavou, piecku, aby nezmrzli a vo?nos? a koniec uštipa?ných poh?adov bezcitných. Takže, kdesi už patrili a aby to bolo zo d?a na de? lepšie, museli na tom popracova?. Pri šikovných rukách sa zmenilo to opustené miesto na nepoznanie a život tam dostalo šancu ži?, preži? ve?a zvieratiek. Ma?i?ky, sliepky, ka?ky, kozi?ky. Malinké šteniatka, ktoré boli donesené do útulku,tam našli prechodný domov, aby prežili, zosilneli na super strave, na kozom mlie?ku. Domov, hoci len prechodný, ale ten najkrajší a najláskavejší. Miesto, kde tráva rosou je pokrytá stále, kde kvietky po?né od výmyslu sveta rastú, kde v korunách zdravých stromov život vtá?í pulzuje a melódie od výmyslu po?ujete, kde pod oknami sa vám srnky s malými pasú. Domov, kde obidvaja š?astie našli. Džeryk bol pánom, ale aj prieskumníkom. Tešil sa každému novému zvieratku, ktoré tam pribudlo. Strážil malé šteniatka, aby neodbehli ?aleko, vedel prihna? kozi?ky, ak sa zapásli ?alej. Bez ?udskej závisti, zloby, len krásna príroda a zvieratká, ktoré k nej patria. To boli ich spolo?níci, to bola kulisa ich denného videnia. Samozrejme, že sme sa navštevovali, že sme si telefonovali, ale vždy v ur?itý ?as, pretože chyti? signál, znamenalo vyšliapa? na najbližší kopec. Už sme si mysleli, že to š?astie bude trva? navždy, že je právom zaslúžené tam, kde je, ale....... V jeden jesenný neskorý ve?er sme obdržali ve?mi smutnú, ne?akanú správu. Pána, ktorého Džeryk a zvieratká tak milovali ,našli m?tveho. Zomrel pravdepodobne v spánku. Tri dni ležal v skromnej izbietke a verný Džeryk bol celý ?as pri ?om. Ke? sa nahrnulo do izby ve?a všakovakých ?udí, Džeryk sa od pána ani nepohol. Cupital svojim drobnými nôžkami za rakvou, ke? ho vynášali z ich izbietky š?astia. Až re?az mu zabránila v tom, aby neušiel tam, kde niet nikdy návratu. Zvieratká, ktoré tam žili si zobrali ?udia z najbližšej dediny. Džeryka sme mali znova v útulku. Nebolo iné riešenie, museli sme pomôc? tej malej, vernej ,psej duši?ke. Vedeli sme, že to bude ?ažké, pretože až neuverite?ne bol naviazaný na svojho pána. Odmietal jes?, vôbec nechcel ani pi?, báli sme sa, že ho stratíme, že nám odíde navždy. Až infúzie ho trošku postavili na nohy. Drobný, nenáro?ný psík s ve?kými múdrymi o?kami, najláskavejším srdie?kom ,sa ?asto posadí na schodíky a nemo, ako sfinga ,h?adí dlho do dia?ky a ?aká..........a vôbec, do?ká sa niekedy?
|