Príbehy z útulku

DŽERYK
09.07.2008

DŽERYK

     Bohatstvo je pre mnohých šťastím najväčším.     Láskavé ruky domova tým jediným, no len zvieratkovským.

     Nechcené šteniatka sa k nám dostávajú rôznym spôsobom.

Aj dve malinké šteniatka v košíčku k nám priniesla jedna pani pred piatimi rokmi. Otrepaná výhovorka: „Ostatné rozdali a o tieto dve sa už nemôžu postarať“.

Drobné kĺbka ostali v útulku. Džeryk a Finka, nerozlučná dvojica sa mala k svetu. Ako prvá dostala nový domov Finka. Neskôr aj Džeryka si našiel osamotený pán, životom skúšaný. Žili v bytovke a Džeryka veľmi ľúbil.

Nerozlučná dvojica si žila svojim životom. Psík bol pre pána všetkým na svete a počúval, vlastne len pohľadom sa dorozumievali. Každodenné prechádzky a bez vodítka a láska až na rozdávanie.

     No, aj keď sa už zdal život ružový, jeden deň nastal zlom. Na jednej návšteve, asi 8 km od bydliska sa pánovi veľmi priťažilo, išlo mu o život. Letecká záchranná služba ho transportovala do Košíc. V tomto zmätku sa Džeryk zorientoval veľmi rýchlo. Ako o život vyštartoval a zabehol si tých 8 km. Vrátil sa na sídlisko do svojho domova. No, už mu nik neotváral, už len smutne pobehoval a nechápal, kde je jeho pán. Po niekoľkých dňoch čakania sme vzali Džeryka do útulku, v nádejí, že sa to všetko urovná. Aj sa tak stalo.

     Džerykov pán sa zotavoval.

A tak prišiel aj ten deň, kedy nám zavolal, že sa vracia domov.

Aj domov dorazil. Čakali sme s Džerykom pred vchodom na chvíľu, ako sa zvítajú. Bolo to dojemné, ale.....ich pôvodný domov naraz prestal existovať. Byt totižto príbuzní medzitým predali. A tak sa na chodbe túlili k sebe hneď dvaja bezdomovci.

Situácia hektická. No, našlo sa, aj keď krajné riešenie.

Bývanie v garáži. Koniec februára ešte neveští nič dobrého. Zima, betónové múry garáže, to bola naozaj tvrdá realita. Aby nepomrzli, tak niekedy celú noc obaja prechodili okolím. Cez deň sa niekde poohriali a báli sa, veľmi sa báli tých krutých, studených nocí.

Chceli sme psíka vziať znova do útulku, no pretrhnúť to najláskavejšie puto sme nedokázali. Len sme sa každý deň obávali, či ich ešte nájdeme živých.

     Na neobyčajne kruté dni tejto dvojice, predsa len viac zasvietilo slniečko. V lone prírody, blízkosti lesa sa nachádzal starý, opustený ranč, ktorý jeho majitelia sa rozhodli, že ho treba postrážiť. Bola to ako miliónová výhra pre našu dvojicu. Zrazu mali strechu nad hlavou, piecku, aby nezmrzli a voľnosť a koniec uštipačných pohľadov bezcitných.

     Takže, kdesi už patrili a aby to bolo zo dňa na deň lepšie, museli na tom popracovať. Pri šikovných rukách sa zmenilo to opustené miesto na nepoznanie a život tam dostalo šancu žiť, prežiť veľa zvieratiek. Mačičky, sliepky, kačky, kozičky. Malinké šteniatka, ktoré boli donesené do útulku,tam našli prechodný domov, aby prežili, zosilneli na super strave, na kozom mliečku.

     Domov, hoci len prechodný, ale ten najkrajší a najláskavejší.

Miesto, kde tráva rosou je pokrytá stále, kde kvietky poľné od výmyslu sveta rastú, kde v korunách zdravých stromov život vtáčí pulzuje a melódie od výmyslu počujete, kde pod oknami sa vám srnky s malými pasú.

     Domov, kde obidvaja šťastie našli. Džeryk bol pánom, ale aj prieskumníkom. Tešil sa každému novému zvieratku, ktoré tam pribudlo.

Strážil malé šteniatka, aby neodbehli ďaleko, vedel prihnať kozičky, ak sa zapásli ďalej.

Bez ľudskej závisti, zloby, len krásna príroda a zvieratká, ktoré k nej patria. To boli ich spoločníci, to bola kulisa ich denného videnia.

Samozrejme, že sme sa navštevovali, že sme si telefonovali, ale vždy v určitý čas, pretože chytiť signál, znamenalo vyšliapať na najbližší kopec.

     Už sme si mysleli, že to šťastie bude trvať navždy, že je právom zaslúžené tam, kde je, ale.......

V jeden jesenný neskorý večer sme obdržali veľmi smutnú, nečakanú správu. Pána, ktorého Džeryk a zvieratká tak milovali ,našli mŕtveho. Zomrel pravdepodobne v spánku. Tri dni ležal v skromnej izbietke a verný Džeryk bol celý čas pri ňom. Keď sa nahrnulo do izby veľa všakovakých ľudí, Džeryk sa od pána ani nepohol. Cupital svojim drobnými nôžkami za rakvou, keď ho vynášali z ich izbietky šťastia.

Až reťaz mu zabránila v tom, aby neušiel tam, kde niet nikdy návratu.     Zvieratká, ktoré tam žili si zobrali ľudia z najbližšej dediny.

Džeryka sme mali znova v útulku. Nebolo iné riešenie, museli sme pomôcť tej malej, vernej ,psej dušičke. Vedeli sme, že to bude ťažké, pretože až neuveriteľne bol naviazaný na svojho pána.

Odmietal jesť, vôbec nechcel ani piť, báli sme sa, že  ho stratíme, že nám odíde navždy. Až infúzie ho trošku postavili na nohy.

     Drobný, nenáročný psík s veľkými múdrymi očkami, najláskavejším srdiečkom ,sa často posadí na schodíky a nemo, ako sfinga ,hľadí dlho do diaľky a čaká..........a vôbec, dočká sa niekedy?

      

   

DŽERYK
DŽERYK
DŽERYK
DŽERYK
DŽERYK
< späť
Túto stránku vytvorila firma RICON za podpory mesta Kežmarok. Počet návštev: 446097
  Webhosting: Atlantis