Príbehy z útulku

Babi?ka a Norko
21.08.2006

Ur?ite každý z nás, aj ke? len ob?as, sa vráti do krajiny svojho detstva. Spomienky na chvíle bezstarostné, na ?udí, ktorí sa o nás starali, ktorí nás vychovávali. A hoci s odstupom ?asu, aj mne sa vynárajú š?astné chvíle môjho detstva. A v nich moja babi?ka. Osoba, ktorá mala na nás vždy ?as, ktorá vedela pútavo, pou?ne rozpráva?, ktorá nadovšetko milovala prírodu. Ve?a nám toho do života dala, ve?a z toho sa snažím odovzda? svojim najbližším. Babi?iek chodí po uliciach ve?a, ale podobnú tej mojej, sa mi ?ažko h?adalo, ale predsa len .....jedna babi?ka žila v mali?kom, tak u?upenom dom?eku. Nežila sama. Jej spolo?níkmi boli psíkovia. Aj ke? ju ob?as potrápila skleróza, starala sa o nich vzorne. Norky, ako ich volala, sa mali k svetu a bolo ich ?oraz viac, ale babi?ke to nevadilo.Najprv tri šteniatka boli odobraté a dané do útulku, neskôr aj staršia ?ierna Norka so šteniatkom . A babi?ke ostal len jeden psík Norko. Ke? len trochu vykuklo slnie?ko, naša babi?ka už cupitala spolu s Norkom do prírody. Kvietky, bylinky, to zbierala s láskou po parkoch vo svojom okolí. A Norko, ako jej verný tie? ju poslušne sprevádzal. Takto sme si zvykli na ?u, takto sme ju stretávali v parkoch aj s jej verným spolo?níkom. Nikdy nezabudnem na obraz, ktorý sa mi naskytol pri výh?ade z okna. Trošku ešte skúpe jarné slne?né lú?e, no trávi?ka zelená a na nej naša vzrastom malá, nieko?kokilová babi?ka. V ruke kvieto?ky, nejaké bylinky. Šatku z hlavy si dala dole, sivé vlásky jej vetrík ovieval. Opravila si zásterku, pohladila trávi?ku okolo seba a jemne položila kvietky z ruky. Urobila mieste?ko pre Norka a ten sa usadil. Svoju hlávku položil na jej nohy a takto nemo tam sedeli. Ob?as pooto?ila hlavou, upravila si svoje vlásky, ob?as pohladila Norka. S?a by zastal ?as a vrátil nás do detstva a jeho rozprávok. S?a by babi?ka Boženy Nemcovej. Jeden májový podve?er nám zavolali z polície. "Stalo sa nie?o nepríjemné, bol tam pes, ale bol agresívny. Museli sme ho uspa? a vezieme ho k vám do útulku" znel odkaz. Dorazilo policajné auto. Dvere sa otvorili a my sme ?akali, ?o sa v nich objaví. Policajt sa zohol a do náru?ia vzal uspatého psíka. "Ale, ve? je to Norko od našej rozprávkovej babi?ky! Stalo sa nie?o?" Zlé predtuchy nám vírili v hlave, "Starkú našli v lese, dos? vzdialenú od jej bydliska. Bola m?tva, psík si ju strážil a nikoho k nej nepustil" Norka sme umiestnili do klietky a ?akali sme, kedy sa za?ne prebúdza?. Pomaly, pomali?ky otváral o?ká, snažil sa postavi?, ale rovnováhu ešte nenadobudol. Prihovárali sme sa mu, no pootvoril iba o?ka a znova upadal do spánku. Na druhý de? bol v akej-takej pohode, no pri oslovení za?ala ním lomcova? triaška. Možno zažil nie?o, ?o sa nikdy nedozvieme my,?udia. Aj ke? naša babi?ka už nežije, zomrela v lene prírody, ktorú tak milovala. A možno aj tušila svoj koniec a poslednykrát sa vybrala ?aleko od svojho bydliska. Vybrala sa na miesta, ktoré ?asto navštevovala, ke? bola mladá a ktoré mala rada. V lone tichej, tmavej prírody, za ob?asných šumov majestátnych stromov a spevu vtá?kov, na zelenej lú?ke plnej po?ných kvetín si uložila svoju starú hlávku. Jej verný psík Norko bol s ?ou. Videl, cítil ako umiera. Aj ke? z nej život pomaly unikal, snažil sa ju svojim teplým dychom, hu?atým kožúškom rozohria? a opä? ju zdravú ma?. Viem, že Norko nikdy nezabudne na svoju babi?ku. Ale všetci dúfame, že takáto babi?ka pre Norka sa ešte nájde. Nin?áková alžbeta

< späť
Túto stránku vytvorila firma RICON za podpory mesta Kežmarok. Počet návštev: 448929
  Webhosting: Atlantis