Príbehy z útulku

RAJSA
22.05.2006

V jeden letný podve?er naša útulková záchranka zaznamenala neliehavý telefonát.
Bola to vlastne prosba neznámeho ?loveka o záchranu nemeckého ov?iaka.
"Nemôžme sa už na to pozera?, v akých poodmienkach to úbohé zviera žije", oznámil nám.
S?úbili sme mu, že to vybavíme, ?o najskôr, ako sa to dá, ale jeho argument, že zviera už dlho nevydrží, nás vyburcovval k ?inu okamžite.
Pozhá?ali sme si auto, osobného ochrancu, pretože nikdy neviete, do ?oho idete, ako sa budú správa? ?udia , ?i vám neublížia..... a išli sme.
Došli sme na tvár miesta a to, ?o sme uvideli, nám dlho nevymizne z pamäti. Mala to by? akože klietka, ale bola to jedna pozliepaná malá haraburda z trocha pletiva, dosák. Príbytok psíka bol ve?mi malý a umiestnený na ploche nikoho. Ako sám vojak v poli.
Ke? sme sa priblížili bližšie, ?osi ve?ké, tmavé tam len sedelo, ani sa nepohlo. Malo tam jednu prázdnu misku a dookola samé výkaly.
Uväznený úbožiak, bez vody, jedla, vo vlastných výkaloch.
Samozrejme, že konali sme ?alej. Vyh?adali sme tzv. majite?ov, no a tu nastal problém. Neboli zrovna v stave, v ktorom sa dá komunikova?. Oso?ovanie, vyhrážky, ale ani my sme sa nedali. Išlo tu o zjavné týranie, zanedbanie. No a nahlásenie na kompetentné orgány, by týchto majite?ov neobišlo bez pokuty.
A tak, hoci aj s nadávkami, psíka nám vydali.
Rajsa, tak sa volal tento nemecký ov?iak, ke? sa postavila, bolo zjavne vidie?, že nevládze stá? na zadných nôžkach. Horko-?ažko sme ju dostali do auta.
Ke? som si k nej prisadla a pohladila ju, zhrozila som sa!
Bolá samá kos?. Nemala žiadne bruško, moje ruky sa dotýkali len rebier, kostí a kostí. Hrôza!
Po príchode do útulku sme jej pomohli, lebo bola ve?mi slabá, dosta? sa do klietky. Položili sme pre ?u misku s vodou a jedlo. Rajsa sedela a svojimi smutnými o?kami pozerala na tieto dve vecí ako na zázrak.
Omo?ili sme jej papu?ku vodou, noštek mala horúci, no nepohla sa vôbec. Bolo už neskoro ve?er, no neviem, ?i aj my sme už neprišli neskoro. Ráno, ak ostane nažive, treba kona?!
S búšiacim srdcom sme sa skoro ráno približovali ku klietke.
"Žije vôbec"?
Na drevenej podlahe ležalo vystreté kostnaté telí?ko, ale, ?o nás potešilo, dýchalo. Ale ve?mi rýchlo dýchalo.
"Žije", ale jedla sa nedotkla, voda bola vypitá.
Takže, po?me ?alej bojova?, aby žila!
Veterinárna prehliadka nedopadla dobre. Podvýživa, dehydratácia, sná? omrznuté nôžky a všetko to najhoršie. "Bude to fuška", ale nikdy sa nevzdávame.
Každodenné antibiotiká, infúzie, injekcie, prášky na posilnenie pohybových orgánov.....
Pomaly, pomali?ky za?ala Rajsa prijíma? potravu.
Dávali sme jej, vlastne , u?ili sme ju jes? ako malé die?a.
Len trošku jedla a potom ?alšiu trošku.....
Stiahnutý, apaticky žalúdok nedokázal prija? viac, ako dve lyži?ky jedla. A tak sme ju k?mili každé dve hodiny. Zdanlivo sme sa uzdravovali. Jedla dostávala už viac, liekov menej.
Tešili sme sa z každého d?a, aká je živšia, ako sa teší na nás, ako úprimne vrtí chvostíkom, ako v jej smutných o?kách iskierka šibalstva už tkvie.
"No tak, hurá"! sná? to máme za sebou.
A dni pomaly plynuli, Rajsa sa nám zdala v pohode. Chodila s de?mi na prechádzky, šantila, no vždy bola opatrná a ve?mi rozvážna.
Dni sa krátili, aj chladnejšie za?alo by?.
V jedno jesenné sychrané ráno nás Rajsa, tak, ako obvykle, nevítala. Nevyšla z búdy a v klietke na podlahe sme objavili krv. Z?akli sme sa, ?i nebodaj sa nezranila, alebo sná? ju nie?o napadlo....
No nebolo to žiadne zranenie, bolo to ove?a horšie. Oslabený organizmus sa opä? ozval. Tentoraz to boli obli?ky. A znova ten denný kolobeh, no s otáznikom, ?o bude zajtra? Nie, nebolo to dobré.
Rajsa nám zo d?a na de? upadala a akoby sa strácala. Ve?mi pochudla, žila len na infúziách. Už nevrtela chvostíkom, ležala apaticky a ke? jej lieky vypršali, ve?mi trpela.
"Už sa to nedá" povedal veterinár.
"Treba to ukon?i?, ona už nemá síl ?alej bojova?!"
Do strieka?ky natiahol z ampulky to, ?oho sme sa najviac obávali a ?o ani on nerobí vôbec rád. Injekciu smrti.
Všetci sme sa so slzami v o?iach rozutekali, pretože to vidie? nemôžeme.
Nie, nehanbíme sa za pla?, slzy.
Je to bezmocnos?, ktorá vami lomcuje a strašné nie?o, že teraz...teraz už niekto zomrie.
"Sná? to už má za sebou" a o?i plné s?z, cez ktoré sme ledva videli prichádza? veterinára.
"Nie, nemohol som, ke? som sa pozrel do týchto smutných o?iek"
a smrtiaca ihla ostala nepoužitá.
"Dajme jej ešte šancu" ukon?il veterinár.
"Tak Rajsa, dostala si šancu, musíš sama bojova? a vráti? sa do života, tam predsa patríš", hladkali sme ju porozpálenej hlávke.
?ažké, ve?mi ?ažké dni sme všetci s našim veterinárom prežívali.
No Rajsa sa stato?ne držala a naozaj bojovala o svoj život.
Ve? mala svoj útulkový domov, domov v klietke a okolo seba ?udí, ktorí ju majú ve?mi radi.
A stato?ne ten ?ažký boj aj vybojovala.
Je úplne zdravá, pribrala, rada sa prechádza, behá a ?úbi, ve?mi ?úbi nás.
Tešíme sa, že je zdravá, že našla u nás, aj ke? len menšie š?astie.
To š?astie, úplné š?astie je kdesi....... možno práve u vás.
Domov plný lásky.
Nin?áková


< späť
Túto stránku vytvorila firma RICON za podpory mesta Kežmarok. Počet návštev: 448930
  Webhosting: Atlantis