Aktuality

Výkrik do tmy
24.03.2013



     Bolo to pred
dvoma rokmi. Pred našim útulkom zastalo staré autíčko, z ktorého vystúpil
starší, slušný pán. Chcel vidieť našich zvieracích bezdomovcov. Pri každej
klietke zastal, prihovoril sa im, pohladil ich hlavičky. Zaujímal sa o ich
osudy a neveriacky krútil hlavou. Jeho hlas ukľudňoval, jeho reč,
výslovnosť bola ukážková. Bol to kňaz, ktorý pôsobil na vidieckej
farnosti.  Od mala  bol vychovávaný láske k prírode, miluje,
chráni všetko živé v nej. Aj on má na fare starého psíka, sliepočky. Jeho
osobné príbehy, ktoré nám porozprával, boli príbehmi o ľudskej láske
k zvieratkám. Počúvali sme ich so zatajeným dychom. No ten jeho posledný
príbeh bol veľmi smutný. Keďže ho veľmi trápili krutosti, ktoré sa
v poslednej dobe praktizujú na zvieratkách, zvolil jednu nedeľu kázeň
práve o nich. V úvode 
zacitoval  tak známy, krásny
výrok  Lorda Byrona:“ Pes má krásu bez
ješitnosti, lásku bez krutosti a ľudské vlastnosti bez ľudských chýb“
a následne ho rozviedol, ako by sa mal aj u nás uplatňovať
v normálnom živote. Zrejme to nemal robiť, pretože jeho veriaci zostali
v nemom úžase a väčšina to odsúdila. A dala mu to pocítiť.
Vzťahy na bode mrazu. Začali mu miznúť sliepočky. „Neviem to pochopiť, veď som
sa len chcel zastať tých bezbranných tvorov, prihovoriť sa aj týmto spôsobom
svojím farníkom“, posťažoval sa nám tento, pre nás výnimočný kňaz.  „Ešte dobre, že mám pred dôchodkom, že mám
ďaleko od tohto miesta starý, neobývaný rodičovský dom, kam môžem odísť, žiť,
dožiť v lone prírody a pomáhať bezbranným tvorom“. Nádherné slová,
ale aj skutky vzácneho človeka. NEZABÚDAME! Občas si pripomíname. Ale málo
platné, pretože aj v dňoch sviatočnych sa dejú vecí, ktoré normálny,
citlivý, zodpovedný človek nepochopí. „Dovezieme psíka, lebo: šliape, ničí
kvety, dáme ho utratiť, pretože už ho nechceme, deti sa o neho už
nestarajú a keď ho nevezmete, zariadime to inak, dáme ho cigánom, dáme ho
zastreliť.....Už nechcem pokračovať nezmyselnými argumentami, ktoré
vychádzajú  z úst nielen v dni
sviatočné.



A čo tak zodpovednosť, láska, taká obrovská viera kdeže
sa podeli ? No, ale, čože to tak chceme, keď zvieratko je len vecou,
s ktorou si môžem naložiť, ako chcem a to práve s požehnaním
našich super legislatívnych bossov. A čo naši jazykovedci, ich kritici,
nezmenia slovenskú gramatiku? „Zviera je podstatné meno, životné, neživotné,
žije, nežije? V zákone je vecou, teda nežije. Či ako? Kocúrkovo, ale
nejedna krvavá dráma! V ktorom úradnom šuflíku je odložený ten rozumný
zákon, ktorý nás už konečne zaradí k ostatným krajinám, kde to platí už
dávno?  A dostane už rozum väčšina
poslancov, alebo si musí zopakovať znalosti ZŠ?



     Človek,pán
tvorstva. Najväčší  predátor na tejto
planéte. Pejoreticky napísané „zožerie všetko, čo sa hýbe. A čím menej
známeho chrobáka „zožerie“, tým je väčšia celebrita. A čo je
najsmutnejšie, nikdy nemá dosť“.



     Aké krásne „vraj
sú sviatky veľkonočné, sviatky jari“. Áno, príroda sa prebúdza, oteplieva sa,
začína, rodí sa nový život. No aj nezmyselne, kruto končí kresťanskými
tradíciami. Milé, nevinné, niekoľkotýždňové, slovenské jahniatka. Sú ako
plyšové hračky, držia sa len vždy v blízkosti svojich mamičiek
a zlato, ako detičky plačú. Bez mihnutia oka ich násilne odtrhnú od
svojich mamičiek, naložia do kamiónov......no a ten plač celou ďalekou
cestou, väčšinou do kresťanského Talianska, je niečo hrozné. Ale biznis je
biznis, ten srdcia netrhá!



     Veľmi ma trápi,
ako sa správa väčšina ľudí nielen k sebe, ale hlavne k prírode,
ktorej sme súčasťou, ktorá patrí nám všetkým a je našou zásobárňou života.
Darmo niektorí kričíme, už aj protestujeme, píšeme petície, zdieľame. Je nás
stále ešte menej.



Aj tento článok je akoby výkrikom zúfalstva do tmy,
hluchoty, slepoty. Nedarí sa! Nepočujú,nechcú počuť, nevidia práve tí, ktorí ho
môžu ovplyvniť. My, ostatní chceme svetlo, nádej, zodpovednosť a dôstojný
život pre všetko ŽIVÉ!



  



Výkrik do tmy
Výkrik do tmy
Výkrik do tmy
< späť
Túto stránku vytvorila firma RICON za podpory mesta Kežmarok. Počet návštev: 436141
  Webhosting: Atlantis