Aktuality

Deň, ktorý zmenil náš život
15.09.2011

Nie je hanbou bojovať za niečo, čo cítime. Hanbou je ísť proti svojmu srdcu, zaprieť city a byť zbabelým, len preto, čo povedia iní!

             24. august 2011

     Krásny, horúci letný deň. V popoludňajších hodinách zmiernil horúčavu dážď, ktorý trval len krátko. Lepšie sa dýchalo aj našim zvieratkám. S plnými bruškami odpočívali a pripravovali sa vo svojich skromných príbytkoch na spánok. Malý potôčik, v ktorom sú väčšie kamienky ako voda, odrazu začal vydávať zvláštne zvuky. Akoby sa vzbúril, akoby nás na niečo upozorňoval. Trvalo to pár sekúnd a z malého potôčika sa odrazu vyvalila obrovská vlna, ktorá smerovala priamo na naše poklady-zvieratká. Bolo to ako v katastrofickom filme. 123 psíkov zostalo uväznených v klietkach, v ktorých im hrozila istá smrť utopením Veľkým šťastím bolo, že v tomto momente sa tam nachádzala ešte moja dcéra, ktorá nám hneď volala. Keď som tam došla, bola tam už naša Lenka. Útulok bol celý zaplavený, v dolnej časti mali psíkovia v klietkach vodu skoro po strop.

     Lenka plávala, potápala sa, aby mohla otvoriť klietky. Psíkovia boli v šoku. Miesto toho, aby odplávali do bezpečia, kde bolo vody menej, vešali sa na Lenkin chrbát, plávali za ňou. Bol to boj o život.

     Začalo sa stmievať a okolo nás len kňučanie, polámané drevá, búdy a beznádej. Ale na druhej strane aj diváci. Silní to chlapi z píly, aby lepšie videli, vyštverali sa na drevá a fotili, ako bojujeme o životy psíkov, ale aj o svoje. Pre nás je život, ako život, no pre nich to bola len asi "atrakcia"

     Ani nevieme, ako nám doslova "z neba spadli" tí, praví záchrancovia. Náš pán primátor so svojim synom, celá rodinka Gardošová, Lacušová, Janka Huszárová, Jožko Kučera, Ferko Oubrecht, mestskí policajti, hasiči. Bola tma, svietili sme si len baterkami, brodili, plávali, kontrolovali každú klietku, či tam nezostal žiaden psík. Snažili sme sa ich dávať do výbehu, kde bolo vody menej, no zvieratká boli vo veľkom šoku. Prehrýzli pletivo a utekali kade-tade. Ťažké, preťažké  to bolo.

     V unimobunke, ktorá je na vyvýšenom mieste, bolo vody po členky. Útočisko v nej našlo do 40 psíkov, ktorí natlačení hlava na hlave, čakali veľmi slušne, čo bude ďalej. Báli sme sa svitania, báli sme sa, čo uvidíme, nájdeme. Náš chudobný, ale taký rozprávkový útulok už nie je! Spúšť, skaza, nič! "Je to náš koniec, nezvládneme to už!

     Okolo útulku pobehovali psíkovia. Túlili sa vystrašení k sebe, v ich očkách bola beznádej, ale zároveň aj nádej, že znova budú patriť k nám. Tak veľmi sa chceli dostať dnu. Keď sme ich spočítali, zistili sme, že ani jeden nechýba. A práve pre ich vernosť, pre ich lásku k nám, sme si povedali, že im ich chudobný, ale láskavý domov nevezmeme. Musíme pre naše zvieratkovské lásky ísť ďalej.

     Voda nad ránom už trochu opadla, no v dolnej časti akoby stále stála. Dorazila k nám z Nemecka naša drahá Janina a začala sa ďalšia etapa záchrany. Boli sme spočiatku bezradní, ale,,,,,to, čo sa dialo a udialo, to bol pre nás zázrak. Stovky ľudí z celého Slovenska, zahraničia nielen volalo, ale aj osobne prišlo pomôcť. Donášali krmivo /ktoré nám všetko odplavilo/, čistiace, materiálne potreby, prispievali finančne. Ich šikovné ruky a iná pomoc boli cenou zlata. Veľmi, veľmi sme boli prekvapení, že aj v našej krajine žijú ľudia, ktorým nie je ľahostajný osud zvieratiek.

     Vstávame akoby z popola, musíme ísť ďalej, musíme zachraňovať nemé tváričky, ktorým kruto ubližujú iní ľudia. Ale ideme ďalej len vďaka vám, priatelia naši drahí.

     ĎAKUJEME vám, naši drahí priatelia z rôznych kútov našej krajiny  za pracovnú, finančnú, materiálnu pomoc. ĎAKUJEME našim kolegom a priateľom z občianskych združení, priateľom z Nemecka, Čiech, Poľska, Slovákom, žijúcim v zahraničí.....ĎAKUJEME pánu primátorovi a mestu Kežmarok.

     Nechápali sme, ako sa maličký, celé desaťročia pokojný potôčik môže zmeniť v zlomkách sekúnd na nebezpečné tsunami. Až neskôr sme sa dozvedeli, to, čo skoro celé naše mesto nevie, že nad nami sa nachádza rybník, na ktorom sa pretrhla hrádza.Argument, že "je to príroda" neobstojí, pretože za všetkým je vždy len a len človek!

     Žiaľ, pri tejto katastrófe prišiel o život vzrastom malinký psíček Kubko, ktorý o dva dni mal ísť do nového domova. Je nám to veľmi ľúto, Kubinko náš. O štyri dni po povodni zomrel na zápal pľúc náš mladý baranček Adamko. Kubinko, Adamko, naše malé, zlaté, biele anjeliky, spinkajte sladko. Je nám za vami veľmi smutno.

     S vďakou k vám, všetkým našim drahým priateľom a záchrancom.

http://www.youtube.com/watch?v=xQ_2QJGvE0g

    

.

Deň, ktorý zmenil náš život
Deň, ktorý zmenil náš život
Deň, ktorý zmenil náš život
Deň, ktorý zmenil náš život
Deň, ktorý zmenil náš život
< späť
Túto stránku vytvorila firma RICON za podpory mesta Kežmarok. Počet návštev: 435950
  Webhosting: Atlantis